Bum-bum-bum!

Sem sa, bližšie, mladí, starí, unavení, ustatí!

Nevdojak sa mi marí, že priam praskáte – od únavy. Je to pravda, či len zdanie: vyšťavilo vás prvomájovanie?

Minuli sa sladké muky, toť vás bolia nohy, ruky; povstala aj pošliapaná tráva, vás však furtom bolí hlava: čo z vína, čo z piva, či pálena; najviac z dlhov – po kolená.

Šmachovalo – celý týždeň oslavovať. Len ako teraz s chuťou robiť i pracovať? Ako do roboty i z práce ako, keď plat tenký, už netečie, len čo kvapká dajako… krivolako. Na pracovisku do vás iba hučia; keď tam nie, doma vás načisto umučia. Že načim to i to, že daj toľko a toľko, a že musíš to i onô… Až je vám z toho na ho… Šľapákom po vás idú deti, rodičia i manželky: že ty, somár, zas máš prázdne peňaženky! Aj to obidve: úradnú, o ktorej vedia všetci, i tajnú, z ktorej ti potajomky kradnú, že raz nevieš, čo je vo veci.

Nuž tak, veru, milý priateľ, prichodí sa ti zblázniť z týždňového sviatkovania. Nevešaj nos, hore hlavu: tu máš radu za bagateľ –  ako na psiu únavu: vykašli sa na každého, kto na teba iba vrieska a sa mračí. Povedz mužne: tam sú dvere, nech sa páči! Že máš navyše, nepochybuj ani chvíľu. Nohy na plecia a poďho – rovno do prírody! Tam máš zdarma medecínu. Toľko, koľko ti zvyšok pľúc, ak ešte dáky máš, pýta; nadýchni sa, priateľu, dosýta. Vzduch je, zatiaľ, celkom zdarma.

Ak nestačí, vráť sa domov, a hneď z dverí: sto ti…, žena, kde je sárma!?

Toľko na dnes od pougára; do prírody sa ponáhľam.

Bum-bum!

jbš