Bum-bum-bum!

Veru tak, priatelia: čo bolo ďaleko, je blízko. Mikuláš a Lucka sú za nami; prednedávnom meniny mali Ondrejovia, na rade sú Štefanovia a Jánovia, predtým Vianoce, potom Nový rok atď. Čo je spoločným menovateľom týchto a iných osobných a cirkevných a spoločenských sviatkov? Komu to nepáli, nech sa razom ponorí do podrubriky HĽ Naša tréma; alebo tak nejak.  

DAR, priatelia, dar. Ten vždy zapasuje k meninám, narodeninám, krstinám, Vianociam…

Vari každý – najmä pekne zabalený – dar nie je ozajstný Tichý oceán výkrikov nadšenia? Každý balík – darček má svoje čaro. Najmä keď v balíku – bale nie je málo. Tobôž vtedy, keď je v ňom práve to, čo nám chýba. Radšej veľká, než malá ryba. Či naopak? Rozhodnite sami. U nás predsa prekvitá démon… pardon: demokracia. Dobre jej tak. Tu a teraz a raz navždy.

Darovanie, priatelia, ako Každá Krásna Hra, má svoje písané i nepísané pravidlá.

Každý dar vďačne berte. Aj sami darujte – ak už nie je kam z konopí  –  trebárs s ťažkým srdcom. Adresátom vašich darov sa hrejivými slovami prihovorte: Dar za dar, zadarmo nič. Zásadne zakaždým zo srdca pripomínajte: Kto je malému daru nevďačný, veľkého nie je hoden. Pre istotu varujte: Dar oslepuje oči. Keby ale vám dakto chcel predať podobnú múdrosť, pohotove mu tíško zrevte do ucha: To síce teoreticky znie veľmi učene, lež over-te si moje „nehodenstvo“ prakticky: traf ma, somár, väčším darom! A pripomeňte, že: Nový mesiac a dar nikdy nechodí pozde. Nech sa teda tiež má k činu! A kebyže vám, priatelia, pripomínali priatelia a známi, že by ste, hát, aj sami – konečne – mali priniesť dáky-ten dar, vytaste ostrý slovenský meč: Darmodaj zakapal, nastal kúpsi. Alebo proste zašvehoľte: Dám ti, keď na deravom moste nájdem. Nie je od veci zašomrať si pod fúzy dávno platnú sentenciu: Sľubovánky, dánky, bláznom radovánky. Alebo kamarátsky kamaráta/tku nahlas podotknúť: Kto chce mať, musí dať.

Pre ktorúkoľvek solúciu sa rozhodnete, priatelia (kýmkoľvek úraduje demokracia a bieda, máte na výber), nezabúdajte, opakujte: Sladší je darovaný ocot ako kúpené víno. Na záver si uhľom do komína zapíšte: Darovať je pansky, nazad brať cigánsky. A za klobúk zastoknite: Kto má, bude mu dané! Veď aj Boh jednému sľúbil a druhému dal. Hovorím, že dary sú zázrak, a že: Každý radšej vezme ako dá.

Či nebodaj trúfame dokázať, že je opak pravdou?

Bum-bum!

jbš