Ryby sú zdrojom kvalitných bielkovín, cenných minerálnych látok, dôležitých stopových prvkov a vitamínov. Patria medzi najzdravšie potraviny a v žiadnom prípade by nemali chýbať na jedálnom lístku. Lenže z tej jazykovej stránky to nie je celkom namieste. Problémy sa vyskytujú práve pri názvoch druhov rýb, za ktorými my siahneme do srbského jazyka. A už či z toho, že nám je nejako bližšie to pomenovanie, alebo sú nám neznáme, nie je prospešné pre spisovnú slovenčinu, a dokonca ani nárečovú podobu nášho jazyka.
Šaran je srbský termín; táto sladkovodná ryba chovaná vo veľkom v rybníkoch, ktorá je dôležitou súčasťou na jedálnom vianočnom lístočku, v slovenčine je kapor.
Ryba s mäsitými výrastkami, pritom diétna, ktorá môže dosiahnuť obrovskú hmotnosť a je zdravým zdrojom bielkovín, je som. Slovenský ekvivalent pre túto rybu s bohatým zdrojom bielkovín je sumec.
Neraz máme chuť aj na smuđa alebo ako my to zvykneme povedať, „smuđku“. Je vhodný aj pre tých, ktorí ryby príliš nemusia, a to preto, že má málo a veľmi ľahko odstrániteľných kostičiek a k tomu biele chudé mäsko. Jeho chuť nie je ani náhodou nudná, dá sa prirovnať k šťuke. Jediné, čo nie je v poriadku, je neznalosť jeho slovenského názvu – v slovenskom jazyku je to zubáč.
Spomenutú šťuku aj sem-tam vyslovíme správne, ale v srbčine je takmer rovnaké pomenovanie štuka, teda iba tvrdým „t“ sa rozlišuje. Zato ale slovenský názov pre potočnú rybu pastrmku sotva vieme. Pastrmka v slovenčine je pstruh, ryba s jemným šťavnatým mäsom, ktorá by mala, aspoň tak odborníci radia, na jedálnom lístku byť dvakrát týždenne.