Milan Súdi je známy kysáčsky akademický maliar. Patrí medzi najvýznamnejších slovenských vojvodinských maliarov na sklonku 20. a na začiatku 21. storočia. V nových priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bola 30. marca premiéra výtvarnej monografie Súdi / Maliarska tvorba / Slikarstvo / The Painting a malá retrospektíva jeho malieb.
Pri tej príležitosti hovorili Vladimír Francisty, riaditeľ ÚKVS, Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, Michal Madacký, vedúci Galérie SND v Kysáči, a autor. Rozhovory moderoval Ladislav Čáni. Hudobnú zložku mala na starosti vynikajúca gitaristka Anna Havranová-Ilićová. Umelca prišli podporiť okrem Kysáčanov a akademických maliarov, ako i iných konzumentov umenia aj syn Milan, vnučka Vanesa a nevesta Anna.
Sám autor nám prezradil okrem iného nasledujúce:
„Predstavená bola monografia venovaná mne a pri tej príležitosti bola aj nainštalovaná výstava, taký nejaký prehľad 50-ročnej tvorby. Čo povedať? Snažím sa aj naďalej byť tvorivým, usilovným a pracovitým výtvarníkom a, samozrejme, nie iba stagnovať, ale stále skúmať.“
Keď ide o tohto umelca, uňho to šlo od „ťažkého koloritu“ až po ten veselý.
„Viete, ja som celý taký naopak,“ hovorí Súdi. „Tmavý kolorit som preto robil, lebo krajinu je relatívne ťažko stvárniť aj napriek tomu, že je jednoduchá, je veľmi realistická a podáva sa v takej farebnosti, aká je v skutočnosti. Preto som chcel trochu iným spôsobom urobiť tú krajinu, aby bola trochu záhadnejšia, tajomnejšia a my žijeme na rovine, poznáme ju… Vieme, že vie byť naša krajina a rovina veľmi ťažká, tmavá, olovená. Neskoršie sa farby vyjasnili, vylepšili, lebo kde by to bolo, aby všetci tak hľadeli smutno, ťažkú krajinu, nikto by to ani doma nechcel. Oživil som paletu, teraz mávam modernejší, súčasnejší prejav a aj farebnosť, lebo nie je ľahko ani s čistými farbami maľovať. Treba ich ladiť, vedieť priložiť jednu k druhej. Typické pre mňa je, že nerobím abstraktnú maľbu, ale podávam realistické momenty, aby sa ten, kto pozoruje, mal za niečo chytiť a samotný príbeh si potom ďalej rozpriadať, teda nejakú udičku musím dať, aby tí, čo pozerajú, mali zážitok z čítania obrazu, a nielen prejsť povedľa neho a nevedieť, čo autor chcel povedať. Hovorí sa, že jeden obraz má 1 000 slov, takže jeden obraz je ako malý románik,“ uzavrel umelec.
Anna Legíňová
Fórum pre edukáciu, spoluprácu, afirmáciu a podporu občianskej spoločnosti Nový Sad v spolupráci s Pokrajinským sekretariátom pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národné spoločenstvá vyhlásilo konkurz na predkladanie autorských materiálov...
Čítaj viacDetailsVečierok Z pera hložianskych autorov sa pomaly už stáva tradičným a každoročným podujatím v Hložanoch. Aj tohto roku ho pripravili a zrealizovali v pondelok večer 24. novembra v kaviarni Pod lipami. Na tomto večierku svoje...
Čítaj viacDetailsV organizácii Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove sa 20. a 21. novembra konal humanitárny bazár. Počas dvoch dní v aule školy vládla atmosféra solidarity a spolupatričnosti. Žiaci školy predávali slané a sladké pochúťky, ktoré pripravili v tejto...
Čítaj viacDetailsNárodnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v spolupráci s národnostnými radami vlašskej, bunjevskej a bosnianskej národnostnej menšiny akreditovala odborné zdokonaľovanie učiteľov na tri školské roky na Pedagogickom ústave Vojvodiny. Foto: z archívu NRSNM...
Čítaj viacDetails
