Debakel vodných pólistov na Majstrovstvách Európy

V nedeľu naša selekcia prehrala proti Francúzsku v osemfinále majstrovstiev Európy v chorvátskom Splite a prvýkrát od samostatnosti  Srbska nebude hrať vo štvrťfinále kontinentálnych majstrovstiev.

Po minuloročných Olympijských hrách v Tokiu, na ktorých sme obhájili zlato, sa šiesti, respektíve siedmi nositelia hry rozlúčili s reprezentáciou. Jasné bolo, že Filipovića, Prlainovića a ďalších niekto bude musieť nahradiť a pripravení sme boli na to, že možno v prvom období najlesklejšie medaily vystanú. Žiaľ, to sa aj potvrdilo, ale sme takýto pokles určite neočakávali. Veď práve spomenutí hráči a ďalší predstavitelia ich generácie tiež nahradili Vujasinovića, Ikodinovića, Savića a ostatných – a úspechy nevystali. Dokonca sa naša reprezentácia v období rokov 2012 – 2018 stala absolútne dominantnou a vlastnila všetky významné tituly.

Tentoraz je očividne situácia iná, pre náš trofejný šport oveľa nepriaznivejšia. Jasné bolo už na nedávnych majstrovstvách sveta, že sú od nás aj lepší. Potvrdila to svetová liga a bodku za všetkým položili majstrovstvá Európy.

Naši v skupine katastrofálne prehrali v súboji s Maďarmi, zatiaľ čo je neúspech proti Francúzsku asi ešte boľavejší.

Kríza v reprezentácii

Keď si pozriete komentáre na spoločenských sieťach, dominujú tie, ktoré tvrdia, že za krízou v reprezentácii stojí macošský vzťah voči Vodnopólovému klubu Partizan, ktorý skutočne mal jednu z najlepších škôl na svete.

Partizan je niekoľko sezón v katastrofálnej situácii a niekdajší sedemnásobný majster Európy už niekoľko rokov nie je konkurenčný. Musíme byť úprimní a konštatovať iba to, že ak sa o tom povráva, za tým určite niečo byť musí. Akokoľvek, trpí celá krajina a vodnopólová reprezentácia si takéto výsledky nezasluhuje.

Pripomíname znovu – Srbsko je aktuálnym olympijským majstrom z Tokia, ale sa situácia drasticky musí zmeniť, ak sa chceme znovu dostáť tam, kam patríme.

Po rozpade niekdajšej Juhoslávie, ktorá tiež bola veľmi úspešná, našim najslabším výkonom bolo ôsme miesto na Olympijských hrách v Atlante v roku 1996. Občas sa stávali podobné pády a trochu slabšie vydania, ak ich tak možno nazvať. Napríklad siedme miesta na ME 1999 a na majstrovstvách sveta v roku 2013. Vtedy však situácia bola iná a z boja o medaily nás vyradil jeden slabý deň a trochu slabšia forma.

Evidentné je, že sa nový tím poriadne trápi, aby dosiahol akýkoľvek lepší výkon. Preto je potrebné alarm zapojiť, lebo pred dvomi mesiacmi sme na šampionáte sveta boli piati a rovnaký (ne)úspech bol dosiahnutý aj na záverečnom turnaji Svetovej ligy v Štrasburgu.

Už vtedy prehry proti Chorvátsku a neskoršie proti Čiernej Hore a Španielsku nasvedčovali, že nejde o pád formy, ale o pálčivejší a serióznejší problém.

Preto aj v Splite Majstrovstvá Európy pokračujú, ale bez nás. Štvrťfinále na programe bude v utorok, semifinále vo štvrtok, zatiaľ čo šampionát vyvrcholí v sobotu. Srbsko predsa zohrá ešte niekoľko zápasov, ale sotvaže niekoho zaujíma boj o deviate miesto.