ZO ŠTÁTNEJ RECEPCIE K 1. SEPTEMBRU – DŇU ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Chvíle sviatku, náplňou slávnostné. Po rade dvadsiate prvé výročie schválenia Ústavy Slovenskej republiky 4. septembra na pôde Zastupiteľského úradu Slovenska na Novom Belehrade zhromaždilo početných hostí: predstaviteľov politického a spoločenského života, mimovládnych organizácií, diplomatických zborov, našej menšiny… Aby si pripomenuli význam jedného zo zásadných medzníkov vo vývoji Slovenska, tak isto jedného z nosných základov slovenskej samostatnosti a štátnosti, podstatne vplývajúcich na priebeh a výsledky jeho rokov na rozhraní minulého a tohto tisícročia.
Po privítaní jeho kráľovskej výsosti princa Aleksandra Karađorđevića a vyslanca prezidenta Srbska Tomislava Nikolića – prof. Olivera Antića, iných excelencií a všetkých hostí, slovenský veľvyslanec v Srbsku Dr. Ján Varšo podotkol, že Ústava SR schválená 1. septembra 1992 bola aj jedným zo základov vzniku nezávislej a demokratickej Slovenskej republiky pred dvoma desaťročiami – 1. januára 1993, aj mimoriadne dôležitým činiteľom úspešného budovania slovenských inštitúcií, demokratického a právneho štátu, trhovej ekonomiky a integrovania sa Slovenska do medzinárodného spoločenstva, do Európskej únie a NATO, neskoršie aj do schengenského systému a eurozóny.
Hovoril aj o priateľských a blízkych vzťahoch Slovenska a Srbska, čo sa prejavilo aj počas nedávnych stretnutí dvoch krajín na najvyššej štátnej a vysokej vládnej úrovni, o spolupráci na lokálnej úrovni, zvlášť vzťahoch a kontaktoch predstaviteľov tunajších slovenských prostredí s mestami a regiónmi na Slovensku. Zasadzujúc sa za širšiu celkovú ekonomickú spoluprácu uviedol, že je spôsobom ako dosiahnuť pozoruhodné výsledky aj v nej uplatňovanie takého modelu spolupráce, aký je napríklad medzi Novakom Đokovićom a jeho tímom s trénerom Mariánom Vajdom.
Zmieňujúc sa o slovenskej menšine v Srbsku, kvitoval ako podstatné, že je lojálna štátu, v ktorom žije, do ktorého je plne integrovaná. Zároveň tlmočil očakávanie, že sa rieši niekoľko otázok, ktoré má, vzťahujúcich sa na reštitúciu a médiá, ktoré by mali byť prediskutované a riešené čím skôr.
Na záver prejavu zablahoželal vedeniu Srbska k všetkému, čo podniká na ceste eurointegrácie, vrátane otvorenia rokovaní s Európskou úniou. V tomto kontexte vyjadril potešenie zo skutočnosti, že sa na recepcii zúčastňuje aj naša hlavná negociátorka Tanja Miščevićová, ktorá je aj veľkým priateľom, aj veľkou odborníčkou na Európsku úniu. Poprial jej veľa úspechov v plnení mimoriadne zodpovednej funkcie a úloh, ktoré tak nás, ako i ju čakajú v budúcich mesiacoch a rokoch pri získavaní pozícií v rodine Európskej únie.
O. F.