Drahokam prírody

Vojvodina je krásna a vzácna. Pri zhone bežných dní najčastejšie si to začneme uvedomovať len keď nás dakto posunie k tomu. Ako napríklad monografia Slano Kopovo, ktorá uzrela svetlo sveta v polovici tohto roka ako tretí zväzok edície Ramsarské pásma.

Vznikala niekoľko rokov pod taktovkou hlavného a zodpovedného redaktora Dr. Slobodana Puzovića v mene najdôležitejšej zložky: Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus, stavebníctvo a ochranu životného prostredia, ktorý ju aj vydal v spolupráci s Poľovníckym združením Nového Bečeja v náklade 700 exemplárov. Tými ďalšími zložkami, nemenej významnými, bol Pokrajinský ústav pre ochranu prírody, Prírodovedno-matematická fakulty Univerzity v Novom Sade, takmer desať autorov textov a jedenásť autorov obrázkovej časti. Z týchto posledných treba si osobitne všimnúť angažovanosť Gézu Farkasa, Dr. Lazara Lazića, ale i Jaroslava Papa, Danila a Very Đekovićovcov…

Okolo 170 strán monografie o prírodnej rezervácii a na tisíc hektárov sa rozliehajúcom ramsarskom pásme – nachádzajúcom sa neďaleko Nového Bečeja a rieky Tisy, v západnej časti Banátu – v prvom rade potvrdzuje a umocňuje konštatovanie z prvej vety. Slano Kopovo je ukážkovou oblasťou jedinečnej biologickej diverzity, nekaždodenných rastlín, hmyzu, vtáctva… Veď je Ramsarských oblastí vo svete dosť málo, čosi nad dvetisíc. U nás ich je desať, z toho až osem vo Vojvodine, kým sú dve v južnom Srbsku.

Keďže všetko plynie a mení sa, autori monografie si zvolili ten správny prístup a najväčšiu časť publikácie (strany 11 až 130) venovali štyrom tváram Kopova, totožným s ročnými obdobiami.

Všetky sú bohato ilustrované fotografiami svedčiacimi o prírode ako nenapodobiteľnom umelcovi. Jej majstrovské diela sa ale musia prísne strážiť a chrániť, lebo ich sústavne ničí nedbalosť človeka. Slano Kopovo je, na naše šťastie, výnimkou z takýchto praktík…