Druhé pristátie v Belehrade

– Sme Občianske združenie Literárny klub SK a máme taký projekt, ktorým by sme chceli predstaviť  súčasných  slovenských spisovateľov pre študentov, ktorí sa venujú slovenčine a chcú sa jej venovať celoživotne. Preto sme navštívili doteraz päť univerzít v strednej Európe. Do Belehradu sme sa vlastne vrátili: prvýkrát sme u vás boli v polovici decembra s básnikom Ivanom Štrpkom, teraz sme tu s Marekom Vadasom, ktorý je predstaviteľom strednej generácie spisovateľov. Je etablovaný a má najväčšiu literárnu cenu na Slovensku menom Anasoft litera, ktorú dostal pred niekoľkými rokmi za zbierku poviedok Liečiteľ. Potom je tu i jedna mladá autorka: Zuska Kepplová, ktorej som už vydal dve knižky a ktorá získala skoro všetky ceny, ktoré sa dávajú mladým autorom na Slovensku: Cenu Jána Johanidesa pre mladého autora a Cenu Nadácie Tatra banky pre autora do 35 rokov alebo Prémiu Ivana Kraska za svoju prvú knižku. Keďže jej v decembri vyšla druhá knižka, tak sme ju prišli teraz predstaviť. Projekt Literatour štartoval minulý rok v októbri. Zatiaľ sme boli v piatich univerzitách: v Ľubľane, Záhrebe, Krakove, Budapešti a v Belehrade, s tým, že sme u vás práve druhýkrát, – zdôrazňuje alfa a omega projektu, vydavateľ Koloman Kertész Bagala.

Nielen zaujímavé, ale i pekne načasované bolo, že i táto prezentácia tvorby dvoch súčasných a moderných slovenských spisovateľov (podobne ako i tá decembrová predvianočná), za ktorú v prvom rade treba ďakovať Lektorátom slovenského jazyka a kultúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pôsobiacim v Belehrade a v Novom Sade, ako i podporovateľom akcie: od bratislavského Literárneho informačného centra po Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, zapadla do (pred)sviatočného veľkonočného obdobia. Ako sviatok slova pred veľkým sviatkom. Navyše umocnený i tým, že sa konal týždeň pred 23. aprílom – Svetovým dňom knihy.

Moderátorka, literárna kritička prof. Dr. Marta Součková sa na úvod podvečerného stredajšieho stretnutia zmienila o tvorbe vyštudovanej dramaturgičky a scenáristky Zusky Kepplovej, jednej z najtalentovanejších predstaviteliek mladej prozaickej generácie na Slovensku. Ako podotkla, to preto, lebo je generačne bližšia prítomným študentom, taktiež kvôli tomu, že sa obidve jej diela: debut Buchty švabachom a novelistické texty pomenované 57 km od Taškentu dostali do záverečnej fázy súťaže Anasoft litera. O Marekovi Vadasovi kvitovala, že od začiatku jeho prózu možno  sledovať ako tvorbu kvalitného autora. Debutoval pred dvoma desaťročiami dielom Malý román, za ktoré získal Prémiu literárneho fondu. Ide o knihu, ktorá sa dá čítať aj vo fragmentoch, obsahujúcu a objavujúcu mnohé absurdné až bizarné postavičky. Nasledovali dve diela vydané v spoluautorstve, potom kniha Prečo sa smrtka smeje, ďalšia s menom Rozprávky z čiernej Afriky. Vlani mu tlačou vyšlo dielo Čierne na čiernom. Už roky ide o autora pútajúceho čitateľa nielen svojráznym stvárnením exotickej, najmä africkej cudziny – má za sebou deväť ciest do rovníkovej Afriky a pôsobí i ako poradca kráľa v malom kamerunskom kráľovstve Nyenjei – ale i vlastnými inováciami magického realizmu.

Približne dve hodiny debát o mnohých aspektoch tvorby a tvorivosti, názorov a chápaní dvoch hosťujúcich slovenských spisovateľov ubehli akoby leteli. Najmä pre ich špecifické, neskrotným nadaním poznačené ponímanie sveta a doby, ktorú práve žijeme, tiež pre diela, ktoré na vlnách toho, ich postojov, zážitkov a skúseností, vznikajú. Čo iné kvitovať, než nad slnko jasnejšiu pravdu, že nám na takéto túry do slovenskej literatúry treba pravidelne a sústavne chodiť. Aj častejšie, aj aktívne účinkovať v nich. Aby sme si navzájom boli ešte bližší, viac o sebe vedeli. A pozorne si vnímali magickú krásu slovenského literárneho slova, raz moderného, inokedy tradičného. Lebo je to najmä o nás. Všetkých.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       Oto Filip