Predchádzajúci článok venovaný športovým kolektívom z našej krajiny sa vzťahoval na futbalové kluby, ktoré v aktuálnej sezóne za sebou majú katastrofálne vydania. V podstate je to asi reálnym ukazovateľom ich možností, ale aj možností celkovej spoločnosti v porovnaní s inými. Takže si musíme uvedomiť, že sme ďaleko od európskej elity, dokonca nie sme ani v európskom strede.
Na basketbalovom poli je situáciu trochu priaznivejšia, ale musíme byť veľmi obozretní, lebo sa predsa zdá, že sú pred nami aj v tomto športe ťažšie chvíle.
Srbsko počas leta na majstrovstvách sveta získalo striebro, zohralo veľmi dobrý turnaj a tunajšia športová verejnosť si znovu basketbal posunula na tie najvyššie priečky.
V čom je potom problém? V tom, že aj sám prvý tréner seniorskej reprezentácie krátko po skončení Mundobasketu vyhlásil, že ak sa situácia nezmení bude striebro z Filipín dlho našou poslednou svetovou medailou. Pešić upozorňoval na to, že sa do basketbalu neinvestuje a predovšetkým na mysli mal mladých hráčov.
Podobne sa vraj, ako aj vo futbale, uprednostňujú tí, ktorí majú lepšie finančné možnosti ako talent. Pešić si to dobre uvedomuje, a preto sa kriticky pozeral na naše dva najväčšie (aj) basketbalové kluby – Partizan a Crvenu zvezdu.
Už niekoľko sezón v týchto celkoch vedúce roly zohrávajú hráči zo zahraničia, predovšetkým z USA, ale aj iných krajín. Prináša to solídne výsledky na európskej scéne, čiže v Euroleague – Partizan vlani bol na krok od F4 a Crvena zvezda bola blízko ku play-off.
Áno, argumentom môže byť, že aj ostatné kluby z Euroleague majú množstvo cudzincov vo svojich radoch. Majú, ale to sú súkromné kluby s vlastnou pokladnicou a môžu si potom narábať ako len chcú.
Z druhej strany Partizan a Crvena zvezda nie sú súkromné kluby, a preto z tohto hľadiska majú aj zodpovednosť voči verejnosti, teda verejným financiám, ale aj voči mladým basketbalistom, ktorí by mali a museli byť základom pre ďalšie roky a súťaže, ktoré prichádzajú.
A z takých hráčov by sme spomenúť mohli len Nikolu Topića, ktorý bol súčasťou reprezentácie, ktorá sa pripravovala na majstrovstvá sveta, ale na záverečný turnaj necestoval. Okrem neho, medzi mladšími boli Filip Petrušev a Nikola Jović, ktorý však bol narodený v Anglicku a svoju kariéru si budoval mimo Srbska.
Keď nakukneme na aktuálne zostavy dvoch našich mužstiev v Euroleague môžeme konštatovať, že v radoch červeno-bielych je sedem cudzincov a väčšina z nich je v prvom tíme.
Sú tu aj veteráni Miloš Teodosić a Nemanja Bjelica, ako aj skúsený Davidovac, Mitrović a Nedović (ešte niektorí, ktorí hrajú minimálne). Z druhej strany, v Partizane hlavné úlohy majú Američania LeDay, Nunnally, Dozier a Punter, ktorý dlhšie obdobie nehral pre zranenie. Úhrnne v aktuálnej sezóne má Partizan tiež sedem cudzincov. Z našich hráčov konkurenčný sú Avramović, Smailagić, menej Trifunović a Anđušić.
Na základe tohto sa obavy Svetislava Pešića zdajú byť opodstatnené. Mal skúsený tréner aj slabšie vydania, zvlášť v druhom mandáte na lavičke našej reprezentácie (majstrovstvá Európy 2022 a neúčasť na Olympijských hrách v Tokiu), ale si múdrosť staršieho človeka treba vážiť. Pešić takým človekom je, tréner s bohatou skúsenosťou a dlhoročnou kariérou.
Preto len celkom na záver možno spomenúť to, že Partizan a Crvena zvezda v 11. kole Euroleague dosiahli triumfy – Partizan zdolal Panathinaikos a Crvena zvezda porazila Anadolu Efes.
Partizan má skóre 5 – 6 a nachádza sa na pozícii, ktorá garantuje play-in, Crvena zvezda je nižšie umiestnená so skóre 4 – 7, ale reálnou šancou tiež získať minimálne tieto pozície. Do konca regulárnej časti je ešte mnoho, všeličo sa dá zmeniť. Evidentné je to, že forma oboch tímov postupne stúpa. Bolo treba aj rozohrať sa, keďže počas leta prišlo naozaj veľa nových hráčov.
Dobré výsledky potešia, Partizan a Crvena zvezda si to aj zasluhujú. Nebolo by však zle pozornosť upriamiť aj na hore napísané riady. Pravdepodobne si to uvedomujú aj v Basketbalovom zväze Srbska, ale otázka či a aké riešenie môžu a vedia ponúknuť.