Ekologická zodpovednosť cirkví v Selenči

Separovanie odpadu, obnoviteľné zdroje energie, výsadba stromov, práca s deťmi a environmentálna výchova – to všetko sú konkrétne aktivity, ktoré dnes v Selenči prirodzene fungujú práve vďaka cirkevným iniciatívam. Hoci každé spoločenstvo začalo iným spôsobom a v inom čase, výsledok je podobný: desiatky ton plastu, ktoré neskončili na smetisku, stovky zapojených ľudí a generácia detí, ktoré sa učia, že starostlivosť o svet je súčasťou viery.

Evanjelický cirkevný zbor – Ekologická služba ako súčasť duchovnej práce

Evanjelický cirkevný zbor v Selenči sa do ekologických aktivít pustil v roku 2022. Podľa slov farára Miroslava Poničana išlo spočiatku o skúšku – nebolo jasné, ako na ňu ľudia zareagujú. „Chceli sme zistiť, či to bude mať zmysel. Ukázalo sa, že áno. Ľudia to prijali veľmi dobre a postupne sa z toho stala prirodzená súčasť života zboru.“

Zberné miesto pre plastové fľaše je umiestnené pri fare a je prístupné 24 hodín denne. To sa ukázalo ako dôležitý faktor – ľudia nemusia čakať na úradné hodiny ani na otvorený dvor. Plast môžu priniesť kedykoľvek.

Do zbierania sa zapájajú nielen aktívni cirkevníci, ale aj obyvatelia, ktorí do kostola chodia menej. Ekologická iniciatíva tak prekročila hranice samotného zboru.

Špecifikom Selenče je, že nemá pitnú vodu. Obyvatelia si ju musia kupovať vo fľašiach, čo prirodzene zvyšuje množstvo plastového odpadu. „Keď už si musíme vodu kupovať, snažíme sa aspoň zabezpečiť, aby tie fľaše neskončili na skládke,“ vysvetľuje farár. Za približne tri roky sa podarilo vyzbierať okolo 30 ton plastu. To je množstvo, ktoré by inak skončilo na smetisku alebo v prírode. Plast sa predáva zbernej spoločnosti. Ceny sa menia, niekedy sú vyššie, inokedy nižšie, no pre zbor nie je primárnym cieľom zisk. Dôležitejšie je, že získané financie majú konkrétny účel – prácu s deťmi.

Evanjelický cirkevný zbor spojil ekologickú iniciatívu s výchovou najmladších. V rámci Detskej besiedky vznikli ekologické dielne, ktoré prepájajú cirkevné sviatky s témou ochrany prírody. Počas Veľkej noci či iných sviatkov deti pracujú s recyklovaným materiálom, učia sa o zodpovednosti a chápu, že viera sa prejavuje aj vo vzťahu k prírode. Z plastových vrchnákov preto aj vznikla výstava v Lutherovom dome. Deti tak vidia konkrétny výsledok svojej práce.

Financie získané z predaja plastu umožnili zorganizovať výlety pre približne 50 detí. Navštívili Belehrad a jeho pamiatky, ďalší rok Nový Sad, potom Suboticu. „Deti vedia, že tieto výlety sú financované z predaja plastu, ktorý nazbierali. Vedia to aj rodičia. To je veľká motivácia,“ uvádza farár Poničan.

Do zberu sú zapojení aj presbyteri zboru. Majú vytvorený rozpis – každý týždeň sú dvaja zodpovední za prevoz plastu do zberného dvora na druhej ulici a robia to dobrovoľne.

Počas leta sa nazbiera až 27 veľkých tzv. jumbo vriec plastu za mesiac, čo je približne 700 až 800 kilogramov. Jeden kamión odvezie približne 27 vriec. Spočiatku zbierali všetok plast, dnes sa chcú viac zamerať najmä na plastové fľaše, ktoré sú pri odkupe najžiadanejšie.

Zbor spolupracoval aj s materskou školou – škôlkari skupinovo nosili plastové fľaše na zberné miesto. Nahrali aj promo videá, aby motivovali ľudí.

Ekologické myslenie sa prejavuje aj v oblasti energie. V cirkevnom zbore funguje tepelné čerpadlo bez emisií. Tým sú kostol, Lutherov dom a farská budova vykurované ekologickejším spôsobom.

V poslednom čase tiež vysadili 90 sadeníc guľatého agáta na cintoríne.

Tohto roku, presnejšie 14. marca absolvovali aj akciu zberu skla, ktorého vyzbierali až za štyri vlečky. Ďalšiu akciu zberu skla plánujú 11. apríla. Pripravujú projekty zamerané na európske fondy, ktoré by umožnili vybudovať lepšie zázemie. Ambicióznym plánom je aj výroba plastového granulátu. Na to je však potrebná špeciálna technológia, ktorá je finančne náročná. Granulát by sa predával ľahšie a nezaberal by toľko priestoru.

Rímskokatolícka farnosť – Desať rokov systematickej ekologickej práce

Rímskokatolícka farnosť v Selenči začala s ekologickými aktivitami už v roku 2016, keď do dediny prišiel farár Siniša Tumbas Loketić. „V Chorvátsku, kde som študoval, bolo separovanie odpadu úplne prirodzené. Bolo to samozrejmé. Keď som prišiel sem, videl som, že tu sa separuje menej, tak som chcel začať aspoň na farnosti,“ spomína si farár Tumbas Loketić.

Začiatky neboli jednoduché. Ako nový farár priniesol novú myšlienku a nie všetci ju spočiatku prijali nadšene. „Chápem to. Ako nový farár – a hneď separuje odpad. Ale postupne to ľudia pochopili.“

Farnosť si našla spoločnosť z Kuly, ktorá plastový odpad odoberá. Spočiatku zbierali plastové fľaše v rámci farského dvora. Keď sa ukázalo, že záujem rastie, nainštalovali zberné boxy aj z vonkajšej strany, aby boli dostupné aj vtedy, keď je dvor zatvorený.

Farnosť má aj pracovníka, ktorý plast triedi do veľkých jumbo vriec. Zbierajú najmä plastové fľaše a tiež plastové vrecia z peliet. Od minulého roka začali zbierať aj sklo. Ročne sa podarí vyzbierať približne 4,6 tony plastu. Za desať rokov ide o 40 až 50 ton odpadu, ktorý neskončil na skládke. „Dnes si na to už zvykli všetci. Spočiatku to nebolo také, ale teraz je to prirodzené.“

Ak návštevník príde na farský dvor, všimne si na streche solárnu elektráreň. Tá zásobuje farský dom elektrickou energiou. Počas leta sa energia ukladá a využíva v zimných mesiacoch. Doteraz vyrobila približne 16 MWh elektriny. Celý kostol, farský dom, farská sieň aj toalety sú vykurované agropeletami. Ide o ekologickejší spôsob vykurovania v porovnaní s klasickými palivami.

Ekologické myslenie sa tak neobmedzuje iba na separovanie odpadu, ale zahŕňa aj energetickú efektívnosť a využívanie obnoviteľných zdrojov.

Podľa farára je dôležité, že iniciatíva nezostala len jeho osobnou myšlienkou, ale stala sa spoločným dielom farnosti. „Keď sa do toho zapoja ľudia, má to zmysel. Samotný farár to nezvládne.“

Spoločná vízia pre dedinu

Dnes už separovanie plastu patrí k bežnému životu obidvoch farností. Nie je to mimoriadna aktivita, ale súčasť každodennej zodpovednosti.

Evanjelický cirkevný zbor i Rímskokatolícka farnosť v Selenči dokazujú, že cirkev môže byť nielen duchovným, ale aj spoločenským a environmentálnym centrom.

Desiatky ton plastu, ktoré neskončili na skládke, stromy vysadené na cintoríne, energia zo slnka, tepelné čerpadlá bez emisií, výlety pre deti financované z recyklácie – to všetko sú konkrétne výsledky.

Ekológia v Srbsku nie je módnym trendom. Je prirodzenou odpoveďou na podmienky dediny a výrazom zodpovednosti voči budúcim generáciám.

V Selenči sa tak ukazuje, že starostlivosť o vieru a starostlivosť o svet okolo nás nemusia byť dve oddelené veci. Naopak – môžu kráčať spolu.

Foto: autor a z archívu SEAVC Selenča a Rímskokatolíckej farnosti