Každý z nás aspoň raz počul obľúbenú tézu euroodporcov, týkajúcu sa našich gastronomických a iných špecialít. Podľa týchto skeptikov národná potrava a liehoviny, ako sú napríklad smotana, biely syr, pálené či niektoré iné, budú zakázané a Európa nás prinúti konzumovať geneticky modifikované potraviny.
Názor je celkom tendenčný a mylný. Všetky tradičné jedlá a nápoje naďalej existujú v Európskej únii. Veď sa lokálne varianty páleného stále vyrábajú v Maďarsku, Poľsku, na Slovensku, v Českej republike… Začlenením sa Srbska do únie naše známe produkty, ako sú napríklad kajmak, kyslá kapusta, ovocné pálené, vlastne získajú možnosť dostať sa aj na trhy iných členských štátov únie. Jasné, za predpokladu, že budú v duchu prísnych európskych štandardov, týkajúcich sa bezpečnosti potravinových produktov a všetkých fáz procesu ich výroby. Tieto štandardy sú súčasťou systému ochrany spotrebiteľov a cieľom im je umožniť všetkým záujemcom bezpečne konzumovať tie potraviny, ktoré majú najradšej. Export našich národných výrobkov a jedál znamená tiež aj možnosť, aby poľnohospodári mali vyššie príjmy.
V súčasnosti sú potraviny v Európskej únii bezpečnejšie než kdekoľvek inde na svete. Európske zákony stanovujú nutnosť uvádzať ich charakteristiky, zloženie, iné údaje. Najmä preto, aby spotrebiteľ bol dobre informovaný a na základe toho sa ľahšie rozhodol, čo si kúpi.
Na rozdiel od niektorých iných štátov, Európska únia je veľmi opatrná keď ide o geneticky modifikované potraviny. Je to výsledok vyvinutej kultúry, pozornosti venovanej ľudskému a inému zdraviu. Únia realizuje bezpečnostné hodnotenia a odhady podľa najvyšších možných štandardov ešte predtým, ako sa potraviny ocitnú na trhu. Tiež zabezpečuje ich jasné označenie v záujme spotrebiteľov a toho, aby pri voľbe disponovali jasnými a presnými informáciami.
S cieľom znemožniť zamorenie tradičných siatin GMO rastlinami, Európska komisia vypracovala smernice o koexistencii geneticky modifikovaných, tradičných a organických siatin. A členské štáty majú možnosť zaviesť i vlastné opatrenia na tomto pláne. Okrem toho, niekoľko štátov má aj svoje tzv. ochranné klauzuly umožňujúce dočasné obmedzenie, zákaz používania alebo predaja GMO produktov na svojom území. Tie členské štáty predsa musia pritom mať opodstatnené dôvody, na základe ktorých možno uzavrieť, že určitý geneticky modifikovaný organizmus znamená riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie. V tejto chvíli ochranné klauzuly, týkajúce sa GMO, uplatňuje šesť krajín: Rakúsko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko, Nemecko a Luxembursko.
Oto Filip