EUROKOMPAS 2014: Štruktúra rozvojovej pomoci

18.mar 2014

EUROKOMPAS 2014: Štruktúra rozvojovej pomoci

12zavazkovvela

Belehrad: veľa záväzkov pre všetky naše inštitúcie na euroceste

V rokoch za nami si podporu Európskej únie možno všimnúť v mnohých oblastiach a zložkách: pri transformácii a budovaní našich inštitúcií, v oblasti cezhraničnej spolupráce, regionálneho rozvoja, rozvoja ľudských zdrojov, vidieckeho rozvoja.

Slovom, hlavne šlo o pomoc a podporu reformných aktivít prostredníctvom zosilňovania demokratických inštitúcií a vládnutia práva, rešpektovania ľudských a menšinových práv, reformy štátnej správy, realizácie hospodárskych reforiem, rozvoja civilnej spoločnosti, zveľadenia regionálnej a celkovej spolupráce s inými.

V období rokov 2000 – 2010 únia a jej členské štáty v schválenej rozvojovej pomoci Srbsku účinkovali s viac ako 4,5 miliardy eur, k čomu treba pridať aj 2,2 miliardy eur realizovaných prostredníctvom Inštrumentov predprístupovej pomoci (IPA) a iných programov EÚ. Keď ide o jednotlivé členské štáty, najviac nám pomáhali Nemecko, TalianskoŠvédsko, zo štátov iných Spojené štáty americké, Nórsko, ŠvajčiarskoJaponsko.

Viaceré z týchto štátov respondenti označili aj ako model budúcnosti, ktorý by nám mal slúžiť príkladom. Na prvom mieste je ako obvykle Švajčiarsko, ktoré má podporu  tridsať percent anketovaných, na druhom je Nemecko s devätnásťpercentnou podporou, na treťom Rusko s trinástimi percentami podpory. Nórsko je na štvrtej pozícii s desiatimi percentami, Japonsko na piatom mieste s piatimi percentami, Spojené štáty na šiestom mieste so štyrmi a Čína na siedmej pozícii s dvomi percentami podpory. Na konci zoznamu sú Brazília a Poľsko. Štyri percentá opýtaných, žiaden z iných štátov nepovažujú za vzor hodný nasledovania.

Keď však ide o to, ako sa my v súčasnosti dívame na budúcnosť Európskej únie, po dvadsaťsedem percent účastníkov prieskumu si myslí – na strane jednej – že únia v budúcnosti bude narážať na čoraz väčšie problémy, ktoré spôsobia jej uzatváranie sa a možno i rozpadnutie a – na strane druhej – že pravdepodobne zdolá terajšie problémy, no ťažšie bude priberať nových členov. Dvadsaťdva percent anketovaných sú názoru, že sa dokáže vyrovnať so súčasnými problémami, že sa bude ďalej rozširovať a že je pred ňou skvelá budúcnosť. Osem percent sa nazdáva, že prekoná dnešné problémy, no že nám vtedy členstvo v nej nebude znamenať to, čo aj dnes. Približne sedemnásť percent respondentov bolo bez mienky, prípadne neuvažovalo o tom alebo nevedelo, akú odpoveď dať na uvedenú otázku. V porovnaní s júlovým prieskumom si možno všimnúť, že v decembri 2013 o šesť percent – z 21 na 27 percent – stúpol počet osôb, ktorí si myslia, že únia pravdepodobne zdolá súčasné problémy, no že cenou toho bude širšie uzatváranie sa a ťažšie priberanie nových členov.

             Oto Filip

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs