Európska komisia v utorok 19. októbra v Štrasburgu predstavila výročnú správu o procese rozširovania EÚ, ktorá sa týka krajín západného Balkánu a vzťahov s Tureckom. V ich centre bol tradične dôraz na nevyhnutné reformy.
Správy eurokomisie vyšli po prvý krát podľa novej metodológie rozširovania. Tá mala proces nastaviť zrozumiteľnejšie pre všetky strany. V jej centre je dôraz na reformy krajín, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v pléne Európskeho parlamentu, kde eurokomisia správy predkladala, upozornil, že podľa novej metodiky zabodujú krajiny, ktoré dôslednejšie zavádzajú reformy.
Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri predstavení správy upozornil, že politika rozšírenia je „geostrategickou investíciou do mieru, stability, bezpečnosti a hospodárskeho rastu na európskom kontinente.“ Spomenul tiež finančnú pomoc vo výške takmer 30 miliárd eur, ktorou tieto krajiny Únia podporuje, a to prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
Čierna Hora musí podľa Európskej komisie pridať v oblasti slobody prejavu a slobody médií a tiež v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Pritom by mala zachovať doterajšie výsledky reformy súdnictva.
Srbsko musí urýchliť a prehĺbiť reformy v prospech nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, slobody médií a boja proti organizovanej kriminalite. Naša krajina si má tiež osvojiť pohľad medzinárodných súdnych orgánov na vojnové zločiny. Tempo prístupových rokovaní bude závisieť aj od pokroku v normalizácii vzťahov s Kosovom. Belehrad sa tiež musí viac zosúladiť so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.
Komisia ďalej skonštatovala, že Albánsko a Severné Macedónsko spĺňajú podmienky na začatie prístupových rokovaní a obe krajiny napredujú na ceste reforiem. Potrebné je však doriešiť bilaterálne problémy medzi Bulharskom a Severným Macedónskom.
Bosna a Hercegovina podľa správy zlyháva v zavádzaní konkrétnych opatrení. Tamojšie politické prostredie je polarizované a plné nekonštruktívnych sporov, ktoré bránia pokroku vo viac než desiatke kľúčových priorít.
Komisia ocenila, že Kosovo po predčasných parlamentných voľbách z februára 2021 má vládu s jasnou parlamentnou väčšinou. Zásadná však bude implementácia odporúčaných reforiem, ako aj normalizačná dohoda so Srbskom. Správa EK vyzýva Belehrad a Prištinu, aby sa konštruktívne zapojili do dialógu, ktorý sprostredkúva Josep Borrell a osobitný vyslanec EÚ Miroslav Lajčák.
zdroj: euractiv.sk
Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa dnes stretol so zástupcami Národnej aliancie pre miestny ekonomický rozvoj (NALED) a siete Etno mreža. Foto: FB/buducnostsrbijeavucic Hovorili o konkrétnych krokoch na zvýšenie efektívnosti štátu, zlepšenie kvality...
Čítaj viacDetailsNa rokovaní veľvyslancov členských štátov Európskej únie o Srbsku sa nepodarilo dosiahnuť konsenzus o otvorení Klastra 3, uvádza portál RTS. Osem členských štátov naďalej neakceptuje argumenty Európskej komisie, podľa ktorých Srbsko dosiahlo...
Čítaj viacDetailsEurópska komisárka pre rozširovanie Marta Kosová uviedla, že Európska komisia odporúča otvorenie Klastra 3 vzhľadom na pozitívne zmeny, ktoré Srbsko dosiahlo. Spravodajca Tonino Picula počas svojho vystúpenia zopakoval viaceré výhrady voči Srbsku...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut včera viedol zasadnutie Rady pre koordináciu aktivít a opatrení pre rast hrubého domáceho produktu (HDP), na ktorom sa diskutovalo o makroekonomických a ďalších kľúčových výzvach so zameraním...
Čítaj viacDetails
