Európska komisia v utorok 19. októbra v Štrasburgu predstavila výročnú správu o procese rozširovania EÚ, ktorá sa týka krajín západného Balkánu a vzťahov s Tureckom. V ich centre bol tradične dôraz na nevyhnutné reformy.
Správy eurokomisie vyšli po prvý krát podľa novej metodológie rozširovania. Tá mala proces nastaviť zrozumiteľnejšie pre všetky strany. V jej centre je dôraz na reformy krajín, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v pléne Európskeho parlamentu, kde eurokomisia správy predkladala, upozornil, že podľa novej metodiky zabodujú krajiny, ktoré dôslednejšie zavádzajú reformy.
Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri predstavení správy upozornil, že politika rozšírenia je „geostrategickou investíciou do mieru, stability, bezpečnosti a hospodárskeho rastu na európskom kontinente.“ Spomenul tiež finančnú pomoc vo výške takmer 30 miliárd eur, ktorou tieto krajiny Únia podporuje, a to prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
Čierna Hora musí podľa Európskej komisie pridať v oblasti slobody prejavu a slobody médií a tiež v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Pritom by mala zachovať doterajšie výsledky reformy súdnictva.
Srbsko musí urýchliť a prehĺbiť reformy v prospech nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, slobody médií a boja proti organizovanej kriminalite. Naša krajina si má tiež osvojiť pohľad medzinárodných súdnych orgánov na vojnové zločiny. Tempo prístupových rokovaní bude závisieť aj od pokroku v normalizácii vzťahov s Kosovom. Belehrad sa tiež musí viac zosúladiť so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.
Komisia ďalej skonštatovala, že Albánsko a Severné Macedónsko spĺňajú podmienky na začatie prístupových rokovaní a obe krajiny napredujú na ceste reforiem. Potrebné je však doriešiť bilaterálne problémy medzi Bulharskom a Severným Macedónskom.
Bosna a Hercegovina podľa správy zlyháva v zavádzaní konkrétnych opatrení. Tamojšie politické prostredie je polarizované a plné nekonštruktívnych sporov, ktoré bránia pokroku vo viac než desiatke kľúčových priorít.
Komisia ocenila, že Kosovo po predčasných parlamentných voľbách z februára 2021 má vládu s jasnou parlamentnou väčšinou. Zásadná však bude implementácia odporúčaných reforiem, ako aj normalizačná dohoda so Srbskom. Správa EK vyzýva Belehrad a Prištinu, aby sa konštruktívne zapojili do dialógu, ktorý sprostredkúva Josep Borrell a osobitný vyslanec EÚ Miroslav Lajčák.
zdroj: euractiv.sk
Foto: facebook.com/buducnostsrbijeavucic Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa dnes stretol s predsedom a generálnym riaditeľom spoločnosti Électricité de France Bernardom Fontanom. Hovorili o strategických riešeniach pre energetickú budúcnosť Srbska, posilnení energetickej bezpečnosti krajiny...
Čítaj viacDetailsPrezident Srbska Aleksandar Vučić bude hosťom v dnešnej relácii Četvrtkom u 9, ktorú od 21.00 vysiela Prvý program RTS. V čase, keď geopolitické zlomy a vojny menia svet do podoby, akú sme...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut a členovia vlády dnes položili veniec na nádvorí vlády, na mieste, kde bol pred 23 rokmi spáchaný atentát na vtedajšieho premiéra Zorana Đinđića. Zoran Đinđić bol zavraždený...
Čítaj viacDetailsDuálne vzdelávanie je jedným z kľúčových mechanizmov na prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami hospodárstva a trhu práce, a to prostredníctvom získavania praktických vedomostí a zručností v spoločnostiach a školách, zdôraznené bolo na včerajšom...
Čítaj viacDetails
