Európska komisia v utorok 19. októbra v Štrasburgu predstavila výročnú správu o procese rozširovania EÚ, ktorá sa týka krajín západného Balkánu a vzťahov s Tureckom. V ich centre bol tradične dôraz na nevyhnutné reformy.
Správy eurokomisie vyšli po prvý krát podľa novej metodológie rozširovania. Tá mala proces nastaviť zrozumiteľnejšie pre všetky strany. V jej centre je dôraz na reformy krajín, ktoré majú záujem o členstvo v EÚ.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v pléne Európskeho parlamentu, kde eurokomisia správy predkladala, upozornil, že podľa novej metodiky zabodujú krajiny, ktoré dôslednejšie zavádzajú reformy.
Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi pri predstavení správy upozornil, že politika rozšírenia je „geostrategickou investíciou do mieru, stability, bezpečnosti a hospodárskeho rastu na európskom kontinente.“ Spomenul tiež finančnú pomoc vo výške takmer 30 miliárd eur, ktorou tieto krajiny Únia podporuje, a to prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA III).
Čierna Hora musí podľa Európskej komisie pridať v oblasti slobody prejavu a slobody médií a tiež v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Pritom by mala zachovať doterajšie výsledky reformy súdnictva.
Srbsko musí urýchliť a prehĺbiť reformy v prospech nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii, slobody médií a boja proti organizovanej kriminalite. Naša krajina si má tiež osvojiť pohľad medzinárodných súdnych orgánov na vojnové zločiny. Tempo prístupových rokovaní bude závisieť aj od pokroku v normalizácii vzťahov s Kosovom. Belehrad sa tiež musí viac zosúladiť so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ.
Komisia ďalej skonštatovala, že Albánsko a Severné Macedónsko spĺňajú podmienky na začatie prístupových rokovaní a obe krajiny napredujú na ceste reforiem. Potrebné je však doriešiť bilaterálne problémy medzi Bulharskom a Severným Macedónskom.
Bosna a Hercegovina podľa správy zlyháva v zavádzaní konkrétnych opatrení. Tamojšie politické prostredie je polarizované a plné nekonštruktívnych sporov, ktoré bránia pokroku vo viac než desiatke kľúčových priorít.
Komisia ocenila, že Kosovo po predčasných parlamentných voľbách z februára 2021 má vládu s jasnou parlamentnou väčšinou. Zásadná však bude implementácia odporúčaných reforiem, ako aj normalizačná dohoda so Srbskom. Správa EK vyzýva Belehrad a Prištinu, aby sa konštruktívne zapojili do dialógu, ktorý sprostredkúva Josep Borrell a osobitný vyslanec EÚ Miroslav Lajčák.
zdroj: euractiv.sk
Prezident Srbska Aleksandar Vučić privíta prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, ktorý bude 8. augusta 2026 na oficiálnej návšteve Srbska. Ide o prvú oficiálnu návštevu Volodymyra Zelenského v Belehrade od jeho nástupu do funkcie...
Čítaj viacDetailsPredseda vlády Srbska Đuro Macut dnes navštívil Šíd spolu s predsedníčkou Pokrajinskej vlády Majou Gojkovićovou a ministrom zdravotníctva Zlatiborom Lončarom, tamojší Dom zdravia a v dedine Kukujevci aj utečeneckú rodinu Vasiljevićovcov, pričom...
Čítaj viacDetailsRepublika Srbská a Republika Srbsko si aj tento rok spoločne uctili pamiatku obetí operácie Oluja, v rámci ktorej bolo vyhnaných 220 000 Srbov a približne 2 000 bolo zabitých. Na pripomienke Dňa spomienky...
Čítaj viacDetailsPri príležitosti 31. výročia operácie Oluja je v Republike Srbskej Deň smútku, pričom ústredná pietna spomienka sa uskutoční v meste Mrkonjić Grad. Prezident Srbska Aleksandar Vučić pre RTS uviedol, že Srbsko musí uchovávať...
Čítaj viacDetails
