Futbal štatistík a rekordov

Do jednej z futbalových publikácií, ktorá na starom kontinente uzrela svetlo sveta v tomto desaťročí (pomenovaná jednoducho Futbal), zaradili vydavatelia aj dych vyrážajúci fakt, že keby futbalisti vytvorili štát, bol by štvrtý najpočetnejší na našej planéte. A ešte pred iba viac ako ôsmimi desaťročiami v jednom z Národných kalendárov sa vtedajší autor(i) a editor(i) zmieňoval(i ) o futbale ako o „novom, o čom dedina len donedávna ani len nesnívala,“ a konštatuje sa, že „opantal natoľko dedinské obecenstvo ako žiaden šport predtým“.

Nečudo preto, že sa aj 150. derby dvoch najlepších srbských klubov dostalo pod drobnohľad svetovej futbalovej verejnosti. V čom je ale čaro hry hier, a prečo sú skríženia zbraní susedných alebo najlepších klubov duely, o ktorých sa rozpráva široko-ďaleko pred zápasom, počas a hodne po zmeraniach síl?

Predovšetkým v jednoduchých pravidlách hry a širokej dostupnosti pre všetkých. V najlepších mužstvách nejestvuje predajné a prednostné: buď vieš,  alebo nevieš. Alebo ako to prednedávnom v Kovačici vyslovil čerstvý tréner FK Jagodina Stevan Mojsilović: vieš prihrávať a strieľať  – hráš, nevieš – vrcholový futbal hrať nemôžeš. Rovnoprávne ho po spomínaných vedomostiach môžu hrať rýchli a pomalší, vysokí a nízki, bohatí a chudobní, tak technici, ako aj taktici.

Od začiatku bol všestrannou rečou a navyše miláčikom médií: ponajprv písaných, dodatočne elektronických. Písalo sa o ňom najčastejšie (v športových rubrikách novín, týždenníkoch, publikáciách), čarbali ódy od vzniku: o osobnostiach, neskoršie hviezdach, dnes celebritách. Rozhlasoví reportéri spomínané iba zdupľovali, televízia a internet znásobili túto pozemskú potravu a otravu.

Hra sa veľakrát zabúda z pamäti nespočetných fanúšikov, výsledok zostáva trvalejšie v spomienkach. Čo zotrváva ale najviac? Zápasové vzácnosti, zvláštnosti, zriedkavosti. Futbalové štatistiky, rekordy, anekdoty či ságy.

Nebude inak ani po jubilejnom 150. derby. Čo zostane v srdciach fanúšikov oboch klubov: Saša Ilić (Partizan) sa stal rekordérom, odveké derby zohral 26. raz – sotvaže ho niekto prekoná v bližšej budúcnosti; šestnásťročný talentovaný Dušan Vlahović (Partizan) sa stal najmladším debutantom, účastníkom derby; Le Tallec (C. zvezda) prvým Francúzom, ktorý hral v belehradskom miestnom derby; Zvezda má rekordných 32 bodov náskoku nad rivalom s pokračovaním rekordnej šnúry víťazstiev zaradom (21).

Vytrvá legenda o dlho rokov (takisto 21) nepískanej penalte v prospech Partizana, vydržia nové anekdoty a ságy z trávnika  a mimo neho o kluboch a legendách tímov, ktoré pred polstoročím (Partizan) boli vo finále Ligy majstrov či pred štvrťstoročím ušatú trofej a titul majstra sveta získali (C. zvezda).

Vyhláška legendy Partizana Stjepana Bobeka Miodragovi Kosovi v knihe Bobek – futbal, môj život, význam futbalového derby zmocňuje:

„Ani dodnes neviem, ako prišlo k tej šialenej rivalite. Len na jednu vec som si istý: naše súperenie skvalitnilo juhoslovanský futbal a derby urobilo veľa pre jeho popularitu medzi ľuďmi. Korene túžby – najdôležitejšie je poraziť susedov – pramenia asi z toho, že sme sa medzi sebou veľmi rešpektovali.“

Slovom, futbalové derby je na – nezaplatenie.

Ján Špringeľ