V programe spomienkového podujatia venovaného divadelnému režisérovi a hercovi Tomášovi Hriešikovi-Máškovi (1956 – 1993) v kovačickom Dome kultúry bola predvedená satirická monodráma Dobrý vojak Švejk podľa textu Jaroslava Hašeka a v podaní pančevského herca Miroslava Žužića. V rozhovore s hercom Miroslavom Žužićom sa dozvedáme o jeho skúsenostiach s touto divadelnou hrou, ako aj o jeho spomienkach na Máškovu divadelnú činnosť.
Ako dlho hráte Dobrého vojaka Švejka? Kedy ste sa stretli s týmto textom a čo vás k nemu prilákalo?
– Hrám to už 43 rokov, žijem s ním, je mojím najlepším kamarátom a spolu s ním aj odídem. Vlastne som sa identifikoval s touto postavou. Keď som mal 8 – 9 rokov, ako žiak základnej školy dostal som knižku Dobrý vojak Švejk s ilustráciami Josefa Ladu. Bolo to skrátené vydanie textu, pre mladších čitateľov. Jaroslav Hašek ináč vydal tri knihy o vojakovi Švejkovi a plánoval ich vydať dvanásť. Ale roku 1923 jeho život sa náhle ukončil, zomrel 40-ročný, a tak nemohol zakončiť všetky plánované diela. Ale ja som sa teda ako dieťa vďaka spomenutej knihe zoznámil s týmto sympatickým hrdinom, ktorý bol okrúhly, akým som vtedy bol aj ja sám. V tom detskom veku som nechápal Hašekovu satiru, ale v knihe sa mi páčili niektoré komické situácie, ktorým som rozumel. Ako som dospieval, postupne som čoraz viac chápal tento text a nachádzal som v ňom zmysel. V septembri 1980 pre mňa túto hru režíroval veľký srbský režisér Slavoljub Stefanović-Ravasi, ktorý bol českým žiakom. O tri roky neskoršie zúčastnil som sa so Švejkom na Festivale pantomímy a monodrámy, roku 1983 som získal cenu Zlatý smiech v Záhrebe a roku 1986 aj Vojvodinskú cenu za kultúrne podujatia. Najväčším uznaním pre mňa je skutočnosť, že túto moju hru doteraz pozeralo vyše 300-tisíc ľudí.
Kde ste dodnes vystupovali s touto hrou?
– Posledný raz, pred dnešným predstavením v Kovačici, som ho zahral v divadle združenia Lastavica v Prahe. Mal som obavy, či bude moja hra dobre prijatá pred obecenstvom v Česku, kde príbeh o tomto ich národnom hrdinovi vlastne vznikol. Ale dopadlo to fantasticky. A tentoraz v Kovačici som Švejka venoval Máškovi a bola to moja interpretácia integrálneho textu s príbehom o tom, ako som túto hru hral aj v Česku, Slovinsku, na Kosove… Získal som za ňu viacero cien. Zaujímavosťou je, že som so Švejkom získal aj cenu na záhrebskom Festivale satirických hier Jazavac (dnes sa menuje Kerempuh), ale som si neodišiel prevziať hlavnú cenu Zlatý smiech počas jej udeľovania. V ten večer som na festivale Jazavac totiž nepretržite hral štyri predstavenia, od 20. hodiny do 4. hodiny ráno. Obecenstvo sa len striedalo… Organizátori festivalu sa dokonca nahnevali, že som si neprišiel prevziať cenu, ale nebolo to úmyselne.
Poznali ste Tomáša Hriešika-Máška a pozerali ste jeho divadelné predstavenia. V akých spomienkach vám zostal ako režisér a herec?
– Bol som zakladateľom Festivalu malých scén Vojvodiny v Pančeve, ktorý sa začal roku 1969. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa objavil nový, kompletný divadelný autor medzi vojvodinskými Slovákmi, Tomáš Hriešik-Máško. Ako člen poroty spomenutého pančevského festivalu bol som svedkom predstavenia Prípady Jelizavety B. podľa Daniila Charmsa v Máškovej réžii s hlavnou herečkou Annou Tomanovou. Kovačické predstavenie vtedy získalo absolútne všetky ceny na festivale v Pančeve. Bol som oduševnený týmto predstavením a Máškovi som vtedy odovzdal text hry Dobrý vojak Švejk, ktorý podľa predlohy Jaroslava Hašeka upravil náš známy dramatik Miloš Nikolić. Bol som totiž presvedčený, že práve Máško bol hercom, ktorý mal zahrať Dobrého vojaka Švejka v slovenčine. Máško mi o pár dní neskoršie odpovedal, že pozrel ten text, zdal sa mu fantastickým a plánoval nacvičiť predstavenie podľa neho. Žiaľ, o niekoľko rokov neskoršie sa stalo to, čo sa stalo a opustil nás jeden veľký umelecký talent. Jeho odchod bol veľkou stratou nielen pre slovenské vojvodinské divadlo, ale vôbec pre divadlo vo Vojvodine.