Historický kalendár – 13. októbra

54 – zomrel rímsky cisár Claudius I. Tiberius Drusus, ktorému sa za jeho vlády od roku 41 podarilo stabilizovať pomery v rímskom štáte.

1734 – narodil sa autor prvej poľskej opery a hudobný skladateľ Maciej Kamieński.

1781 – vo Viedni bolo vydané jedno z najdôležitejších nariadení cisára Jozefa II., známe ako Tolerančný patent. Tolerančný patent zaručoval pre kresťanských nekatolíkov nerušený výkon ich bohoslužieb, výkon povolania bez obmedzenia, zriaďovanie cirkevných zborov či výstavbu kostolov.

1869 – zomrel francúzsky kritik, básnik a prozaik Charles-Augustin Sainte-Beuve, zakladateľ historickej literárnej kritiky.

1884 – Greenwich bol prijatý ako univerzálny (nultý) poludník, z ktorého sa počítajú zemepisné dĺžky a časové pásma na Zemi.

1887 – narodil sa v Bytči katolícky kňaz, prezident Slovenskej republiky (1939-1945) Jozef Tiso.

1890 – v Subotici bola založená Mestská knižnica ako verejná inštitúcia, ktorá zbiera, uchováva a umožňuje používanie kníh a periodík. Reprezentačnú budovu, v ktorej sa knižnica nachádza, navrhol architekt Ferenc Reichl v roku 1895 a stavba bola dokončená v júli 1896.

1914 – narodil sa spisovateľ, prekladateľ a scenárista Alfonz Bednár, významný predstaviteľ slovenskej prózy druhej polovice 20. storočia.

1932 – narodil sa režisér Dušan Makavejev. Bol jedným zo zakladateľov tzv. čiernej vlny  v srbskej kinematografii.

1943 – nová talianska vláda, ktorá sa ujala moci po zvrhnutí Benita Mussoliniho, vyhlásila vojnu Nemecku.

1990 – prvýkrát po 70 rokoch sa v chráme Vasilija Blaženého na Červenom námestí v ruskej Moskve konali pravoslávne bohoslužby.

2014 – park vo Viedni, ktorý sa nachádza v deviatom obvode, dostal názov Park Diany Budisavljevićovej. Počas druhej svetovej vojny zachránila Diana Budisavljevićová, rodená Obekser (1891-1978), viac ako 15 000 ľudí z koncentračných táborov zriadených chorvátskymi ustašovcami, z ktorých veľkú väčšinu tvorili srbské deti, z ktorých vojnu prežilo asi 12 000.