1461 – uskutočnila sa jedna z najkrvavejších bitiek počas anglickej vojny ruží pri Towtone v blízkosti Yorku. Asi 36-tisíc Yorkovcov porazilo približne 40-tisíc Lancasterovcov a zabezpečilo tak trón Eduardovi IV. z rodu Yorkovcov.
1464 – slávnostne korunovali svätoštefanskou korunou v Stoličnom Belehrade Mateja I. Korvína za kráľa.
1638 – prví kolonisti (švédski luteráni) sa usadili v oblasti dnešného amerického štátu Delaware.
1864 – Veľká Británia odstúpila Iónske ostrovy Grécku.
1705 – zomrel v Trnave príslušník starého slovenského šľachtického rodu, rektor tamojšej univerzity, jezuita, prírodovedec, matematik, historik, prvý riaditeľ astronomického observatória Trnavskej univerzity Martin Sentiváni.
1792 – zomrel švédsky kráľ Gustáv III., 13 dní po streľbe v Štokholmskej opere. Giuseppe Verdi, inšpirovaný atentátom naňho, napísal operu Maskovaný ples.
1903 – srbský kráľ Aleksandar Obrenović zakázal noviny Radničke novine. Dôvodom na to boli demonštrácie proti vlády Obrenovićovcov.
1959 – v New Yorku uviedli premiéru legendárneho filmu Niekto to rád horúce režiséra Billyho Wildera s Marilyn Monroeovou
1956 – k 150. výročiu narodenia a 100. výročiu smrti srbského spisovateľa Jovana Steriju Popovića v Novom Sade založili Sterijovo pozorje.
1990 – Federálne zhromaždenie prijalo zákon o zmene názvu Československa, čím sa skončila tzv. pomlčková vojna. Pre Slovensko odsúhlasili názov Česko-slovenská federatívna republika (ČSFR), pre Česko a zahraničie sa mal názov používať bez spojovníka, čo na Slovensku vyvolalo veľkú nevôľu a pristúpilo sa k ďalším rokovaniam. Napokon 20. apríla 1990 bol prijatý ďalší názov Česká a Slovenská Federatívna Republika.
2004 – plnoprávnymi členmi NATO sa stali Bulharsko, Slovensko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko.
2019 – zomrel Dobrica Erić, srbský básnik, prozaik a dramatik.
1344 – položili základný kameň Katedrály sv. Víta v Prahe. 1694 – narodil sa spolutvorca prvej francúzskej encyklopédie, osvietenský filozof Francois Marie Voltaire. 1806 – dekrétom vydaným v Berlíne, vyhlásil francúzsky cisár Napoleon I. kontinentálnu...
Čítaj viacDetails1616 – francúzsky kardinál Armand Richelieu sa stal šéfom diplomacie a ministrom vojny. 1815 – po konečnej porážke cisára Napoleona I. Bonaparta bol uzatvorený druhý parížsky mier. 1847 – zomrel srbský spisovateľ Joakim Vujić, otec...
Čítaj viacDetails1514 – uhorský snem prijal sústavu zákonov – Tripartitum, ktorými sa v krajine zaviedlo nevoľníctvo. 1600 – narodil sa anglický kráľ Karol I. Stuart, ktorého autoritárska vláda spôsobila revolúciu a zrušenie monarchie. 1711 –...
Čítaj viacDetails9 – narodil sa rímsky cisár Titus Flavius Vespasianus, zakladateľ Flaviovskej dynastie. Počas svojej vlády od roku 69 do svojej smrti v roku 79 potlačil vzburu Židov v Palestíne (Judea), po ktorej sa...
Čítaj viacDetails
