Hlboko v Hlbokom prehovorila naša slovenčina

V júli roku 1843 došlo k dohode o uzákonení a kodifikácii spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom. Za základ spisovnej slovenčiny prijali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise.

Na túto tému počas konferencie hovorili eminentní odborníci. Profesorka Dr. Zuzana Čížiková, mimoriadna profesorka Filologickej fakulty Univerzity v Belehrade, hovorila o Ľudovítovi Štúrovi, kým profesorka slovenského jazyka a literatúry Anna Hrková priblížila cestu k spisovnej slovenčine. Štúrovskí básnici boli stredobodom témy, ktorú predviedla Mária Kotvášová-Jonášová, profesorka slovenského jazyka a literatúry vo výslužbe.

O tom, koľko boli v čase uzákonenia spisovnej slovenčiny neoddeliteľné cirkev a školstvo, teda o vplyve spisovnej slovenčiny na Slovenskú evanjelickú cirkev a naopak, hovorili Miroslav Jurica, profesor dejepisu, a Slađan Daniel Srdić, senior banátsky a farár cirkevného zboru v Padine. Jurica okrem iného priblížil tému o výskyte slovenského spisovného jazyka v cirkevnom archíve v Padine, kým senior Srdić hovoril o spisovnej slovenčine v kázňach a speve.

O vyučovaní slovenského jazyka v Nadlaku hovorila profesorka Michaela Chrapáňová.

Osobitné dva body patrili Jurajovi Šefčíkovi, čestnému seniorovi a farárovi cirkevného zboru v Hlbokom, ktorému sa svojím prejavom podarilo tak nadchnúť prítomných, že sa chvíľkami ocitli v slávnej minulosti. Farár Šefčík hovoril o Hlbokom, obci západného Slovenska, kde bola uzákonená slovenčina a prítomným obzvlášť priblížil osobnosť Jozefa Miloslava Hurbana, ale aj pamätnej fary v Hlbokom, kde v súčasnosti pôsobí.

„Hlboko v Hlbokom prehovorila naša slovenčina. Za hrubými stenami pamätnej fary, kde v súčasnosti pôsobím, ak sa dobre započúvate, táto národná pamiatka vybudovaná pred takmer dvomi storočiami vyrozpráva mnohé rozprávky. Vnímavý a dobrý poslucháč môže počuť rozhovory Hurbana, Štúra a Hodžu o kodifikácii slovenského spisovného jazyka, ale aj o dobrej spolupráci a vzťahoch s bratmi Srbmi a veľa ďalších historiek slávnej minulosti. Osobitné bohatstvo tvoria obrazy, staré knihy a vzácne predmety, ktoré sú svedectvom histórie,“ povedal na úvod svojho prejavu farár Šefčík. Okrem iného ozrejmil, že oslavy 180. výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny v Hlbokom sa budú konať 16. júla t. r.

Slávnostný bod konferencii dali cirkevné spevokoly Kresťanské srdcia pod vedením Jána Dišpitera a Ženský cirkevný spevokol pod vedením Alžbety Hriešikovej.

Úvodné slová patrili organizátorom podujatia Adamovi Jonášovi, predsedovi Rady MS Kovačica, a Aničky Bírešovej, riaditeľky ZŠ Mladých pokolení v Kovačici. Po nich sa slova ujala aj Monika Podsklanová–Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca SR v Belehrade, a Mária Kotvášová-Jonášová, profesorka slovenčiny sa prejavila básňou Byť Slovákom.

Po konferencii bol priestor aj na otvorenú diskusiu, v rámci ktorej sa prihovorili Daniela Ďurašová, zakladateľka AERD Padina, inak ideová tvorkyňa toho projektu, Pavel Baláž, predseda MOMS v Kovačici, a Ján Špringeľ, novinár. Podujatie moderovala Anička Chalupová. Po konferencii navštívili Galériu insitného umenia.