HORÍ CARSKA BARA

15.okt 2018

HORÍ CARSKA BARA

Nezodpovední jednotlivc, ktorí pália rastlinné pozostatky na poliach po žatve vyvolali v poslednom období mnoho požiarov. V tejto chvíli je príliš dramaticky v chotároch dedín Stajićevo, Perlez a  Biele Blato, kde je požiarom zachytené zo 800 hektárov lúk, lesov, a medzi nimi aj priestory chýrečnej prírodnej rezervácie Carska bara, v ktorej je ohrozené vtáctvo a vôbec živočíšny svet.

V hasení požiaru účinkuje 10 vozidiel dobrovoľných požiarnických spolkov z celého okolia a 5 profesionálnych vozidiel a aj ďalšie sú v pohotovosti. Angažovaná je aj poľnohospodárska mechanizácia, ktorou sa vytvára bariéra, ktorá nedovolí šírenie požiaru smerom do Bieleho Blata. Dedina nateraz nie je ohrozená, ale boj hasičov s ohňom dodatočne komplikuje silný vietor.

Primátor mesta Zreňanin Čedomir Janjić vyšiel na tvár miesta a uskutočnilo sa aj spoločné zasadnutie štábov pre mimoriadne situácie MS Biele Blato, mesta Zreňanin, úseku pre mimoriadne situácie Ministerstva vnútorných vecí a komunálnej polície.

Ako sa neúradne dozvedáme od Bieloblatčanov, ktorí účinkujú v hasení požiaru, oheň sa rozšíril z chotára dediny Perlez, kde nezodpovední poľnohospodári, alebo občania, ktorí zbierajú kukurice po zbere zapálili kukuričné pozostatky.

Iba jeden z početných požiarov

Inak tento požiar je iba jeden z početných, ktoré v posledných dňoch blčia na území celého Srbska a príčina je rovnaká – pálenie rastlinných pozostatkov na otvorenom. Rovno preto z úseku pre mimoriadne situácie Ministerstva vnútorných vecí, ale aj z požiarnickeho zväzu Vojvodiny a Srbska apelujú na občanov, aby to nerobili, aby nepálili trávu a rastlinné pozostatky na otvorenom. Od začiatku októbra sa počet požiarov zvýšil o až 7 krát. Na území Srbska je zaznamenaný 1 431 požiar na otvorenom a v rovnakom období vlani bolo iba 216 požiarov.

Zakázané spaľovanie odpadu

Zákonom o ochrane od požiarov je zakázané spaľovanie hocijakého odpadu na otvorenom. Žiaľ málokto na to prihliada, a tak sa páli odpad na nelegálnych, ale často aj na

Požiarnikom v hasení ohňa prekáža silný vietor

tých legálnych skládkach odpadu, kvôli tomu, aby bolo ľahšie pozbierať železný odpad, ktorý je tam odhodený a hľa svedkami sme aj pálenia na poliach, tiež kôli tomu, aby sa ľahšie mohlo pozbierať to čo zostalo po kombajnoch, ale aj preto, že rastlinné pozostatky sťažujú orbu. Na zákonné ustanovenia, a aj výzvy málo kto prihliada. K tomu nikto nerozmýšľa o tom, že pálenie rastlinných pozostatkov je viacnásobne škodlivé. Okrem toho, že sa pálením priamo ohrozujú ľudia, doprava, živočišny a rastlinný svet, ničí sa organický odpad, ktorý rozkladaním vytvára humus, teda zlepšuje kvalitu pôdy. Okrem toho, oheň zničí aj mikroorganizmy v pôde a tým priamo vplýva na jej kvalitu. Všetci to vedia, ale mnohí nerešpektujú. Nemáme však údaje o tom, či niekto aj zodpovedal za to že zapálil strnisko, kukuričisko, alebo skládku odpadu. Možno, keď by poľnohospodárski inšpektori, hájnici a aj polícia boli častejšie v chotári a podávali trestné prihlášky, takýmto situáciám, ako čo je táto v okolí Bieleho Blata, by sa istotne predišlo.

Foto: Milan Nedeljkov

V. HUDEC
V. HUDEC

VLADIMÍR HUDEC (1957) S Hlasom ľudu začal spolupracovať roku 1979. Prvý príspevok zverejnil v mládežníckom časopise Vzlet. V Hlase ľudu sa zamestnal roku 1988 ako novinár – dopisovateľ a na tom pracovnom mieste zotrváva aj v súčasnosti. Pravidelne sleduje a píše o udalostiach a živote v rodnej Hajdušici, ako aj o spoločensko-politickom a hospodárskom živote v obci Plandište. V sledovaní života v banátskych slovenských osadách sa zameriava na podmienky žitia, čiže komunálnu problematiku, ale sleduje aj (poľno) hospodársky, kultúrny, cirkevný, športový a vôbec spoločenský život. Kontakt: hudec@hl.rs