Prevažne srbská dedina, ktorá má údajne všetko, a tak aj zo 100 Slovákov (zo 90 percent sú to dámy), ale aj príslušníkov maďarskej, gréckej, rómskej a iných národností, má aj dedinskú slavu Vidovdan, ktorá sa vždy oslavuje 28. júna. V Maglići tohto roku fiesta trvala tri dni.
Boli to tri horúce dni – teplotu v dedine zvýšili tak poveternostné podmienky, ako aj mnohé podujatia, ktoré usilovní Maglićania prichystali.
K úspešnému a zábavnému víkendu okrem Miestneho spoločenstva a tamojšej pravoslávnej cirkvi ruky priložili Združenie športových rybárov, FK Maglić, KUS Đuru Jakšića a mládežnícke združenie.
Maglićania početnými programami znovu ukázali, že sú nielen dobrí športovci, folkloristi, animátori pre deti a mládež, lebo sa počas víkendu konali futbalové zápasy, rybárske „preteky“, súťaž na rolleroch a i., ale aj dobrí a kultúrni hostitelia, ktorí si priedomia a center osady upravia na 5 plus (a to nie iba na Vidovdan) a brány svojich domov otvoria všetkým úmyselným a náhodným hosťom.
Ak totiž v Maglići vo všedných dňoch žije zo 2 – 3 tisíc občanov, počas vidovdanských osláv sa ich počet zdvojnásobí.
Hlavným dianím, chceli to uznať alebo nie, bol jarmok v strede osady, na ktorom takmer absentovali ručné remeselnícke výrobky (bez ktorých by dobrý jarmok azda nemal byť) a dva-tri „punkty zábavy“ s príliš hlasnou novokomponovanou srbskou ľudovou hudbou.
No to už patrí k osobnému preukazu všetkých podobných dedinských osláv, nielen tej maglićskej…
Treba však podčiarknuť, že Buljkešania, ako ich doteraz mnohí nazývajú, sú naozaj pohostinní, priateľskí a usilovní ľudia.
Ako by sa inak ocitli v skupine dedín, ktoré sú príkladom dobrej praxe, že aj malá osada môže byť úspešná, a to v projekte pod názvom Selo uspelo, ktorú realizuje Tím pre sociálne zapájanie a zmenšenie chudoby Vlády Srbska.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová