Žiť s hudbou

26.jún 2014

Žiť s hudbou

A znovu sme mali Svetový deň hudby. Kto ju má rád, dožičí si sviatok každý deň, nečaká iba na 21. jún. A keď nastúpi ten, vychutná si ho do bodky.

26jarne noty

Foto: z archívu MOMS Petrovec

Skvelý program pre záujemcov pripravili organizátori 18. ročníka Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Presne na Svetový deň hudby. V Slávnostnej sieni petrovského gymnázia sme sa cítili priam svetovo. A nielen kým zneli zvuky flauty, huslí, klavíra, celých orchestrov, kým naše deti hrali diela svetových skladateľov či znalecky upravené zmesi slovenských ľudových piesní… Veru aj vtedy, keď hudba len doznievala a moderátorka Andrea zahlasovala nové body – kým počítala úspechy mladých hudobných talentov z prestížnych súťaží. Každé ocenenie poteší, ale vieme si predstaviť neopakovateľné čaro chvíle, keď pri vyhlásení najlepších na republikových či medzinárodných súťažiach v Belehrade, Požarevci, Valjeve, Subotici, Ube, Kragujevci, Sente, Šabci zaznejú naše mená: Ela, Alenka, Marína, Anna, Dária, Annamária, Juraj, Marko, Marijana, Anita, Marek… Keď piatykrát zaradom najlepším v Srbsku sa stáva žiacky orchester z Kovačice. Tlieskali sme uplynulú sobotu ešte raz Maríne Cerovskej aj za získanie štipendia nórskej vlády, čo pre ňu znamená pobyt v Toppenkurzene na dvojtýždňovom seminári pre talentovaných mladých huslistov z celého sveta. Aj Jurajovi Súdimu ml. za víťaznú vlastnú skladbu pre husle na detskom festivale Fedemus. Boli sme hrdí na huslistku Anitu Petrákovú so vzácnou skúsenosťou z internacionálneho symfonického orchestra stredoškolákov Európy. Od mladého klavírneho virtuóza Mareka Stupavského, čoskoro študenta Vysokej školy múzických umení v Bratislave, ktorý má za sebou už šnúru sólistických koncertov, si už pomaly budeme pýtať autogram…

K hudbe treba mať vzťah, bez talentu to už vôbec nejde. Preto vieme, že mladí hudobníci sa na túto cestu vybrali z vlastnej vôle. A s potešením sledujeme ich rast, zdokonaľovanie techniky, obohatenie repertoáru o zložitejšie skladby. Poteší nás, keď mladú huslistku Anitu, najprv len členku kovačického žiackeho orchestra, po čase môžeme sledovať už ako vynikajúcu sólistku, že Leonóra, doterajšia členka selenčského orchestra, je teraz už jeho vicedirigentkou…

Dobre je, že sa deti venujú hudbe, dobre je, že sa s nimi robí sústavne, že v mladom veku okúsia aj tú krásu, čo zošľachtí mladú dušu. Bez ohľadu na to, ako rýchlo – a či vôbec – z tohto opojenia vyrastú, budú bohatší o nové poznanie. Aj v dospelom veku sa budú vedieť tešiť z hudby. Nestanú sa zo všetkých profesionálni hudobníci, ale Bachove, Mozartove, Brahmsove kantáty, etudy, menuety, sonáty im vždy pripomenú pekné životné skúsenosti: prvý hudobný nástroj – možno iba vypožičaný alebo trochu opotrebovaný, potom ten prvý vlastný – vysnívaný novučičký nový, tvorivú trému pred vystúpením, potlesk divákov v slávnostných či koncertných sieňach… Ten hrejivý pocit ich vždy poteší.

Anna Francistyová

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs