Hrad pevný

V dobe neistoty s nepochybnou istotou zostáva kvitovať, že si svoje šťastie musíme kuť sami. Nové opatrenia, naliehavé reformy, hospodárske zaklínadlá,  zriekanie sa – to sú stále aktuálne pojmy, skloňované úmerne prehlbovaniu krízy. Ekonomika ako hrad pevný, ktorého dobytie si bude žiadať obrovské dávky úsilia, snáh, práce, práce a len práce.

Veď žijeme v dobe zmien, v časoch, keď sa previnenia a chyby ťažko odpúšťajú, nielen v osobnom živote, ale aj v politike. Príkladov je neúrekom.

Zvlášť vtedy, keď každé verejne vyslovené slovo má vlastný a dlhý chvost, neraz aj nemalé následky. Slová premiéra Aleksandra Vučića, ktorý obvinil šéfa delegácie EÚ v Srbsku Michaela Davenporta a Európsku úniu, že financujú Balkánsku výskumnú sieť (BIRN) rečniť proti jeho kabinetu, odpoveď hovorkyne Európskej komisie Maje Kocijančićovej o potrebe zabezpečiť v Srbsku mediálne slobody, následne Vučićove obvinenia, že mu chcú zakázať rozprávať, viacerí pochopili ako koniec medových týždňov medzi nami a úniou. Iní zase ako ukážkové diplomatické cvičenie, v ktorom si obidve strany nahmatávajú tep, skúšajúc hranice vzájomnej  trpezlivosti. V každom prípade dvaja hlavní aktéri, Vučić a Davenport, sa stretli v utorok rovno na poludnie, aby si vysvetlili  pojmy a dojmy. Koniec koncov netreba stratiť zo zreteľa, že sme v polovici mesiaca prebrali predsedanie OBSE. I to vo veľmi citlivej chvíli, v ktorej Brusel veľmi pozorne sleduje naše vzťahy s Moskvou a Moskva zase naše vzťahy s Bruselom. Lebo sa Západ obáva, že sa prikloníme k Putinovi, kým  Rusi majú starch, že ich zradíme Západu. A je ozaj ťažko byť objektívny sprostredkovateľ, keď je toľko toho v hre a všetci očakávajú, aby si sa kamsi zaradil. Veď politika je v prvom rade vlastný záujem, no nie?

Vlastné skúsenosti s váhou slova máme aj v súvislosti so susedným Chorvátskom. Tamojšia novozvolená prezidentka Kolinda Grabar-Kitarović dokázala síce, že je na mieru zmien dožadovaných chorvátskymi voličmi, no aj to, že sa politika Záhrebu k Belehradu zrejme meniť nebude. V tomto kontexte treba brať aj jej skôr úmyselné než nepremyslené vyhlásenie, ktorým sa vynasnažila naštrbiť našu územnú celistvosť, uvádzajúc Vojvodinu ako jeden zo susedných štátov. Po prezidentských nasledujú parlamentné voľby v susednom štáte a keď sa zvolebnieva, tak sa asi ani prostriedky veľmi nevyberajú.

Toto sú dni, v ktorých všetci hľadáme silu smerovania, zotrvania, existovania, od politiky po občana. Elias Canetti dávno kvitoval, že človek dokáže vydržať veľmi veľa, no že sa mýli ten, čo si myslí, že dokáže vydržať všetko. Za nami je toľko skúšok, že ťažko uhádnuť, ku ktorej z uvedených dvoch kategórií patríme. No aj to je život. Súboj s časom a prekážkami. Ibaže by malo byť viac nielen práce, ale aj potešenia v ňom. Aj keď sú sviatky za nami a všedné dni pred nami. Sú pesimisti ozaj neinformovaní optimisti? Alebo nás život núti, aby sme do tých radov šli takmer všetci…

          Oto Filip