Príchod predstaviteľov bratislavskej Bibiany do našich končín je spravidla kultúrnym sviatkom. Výnimkou nebol ani tohtoročný belehradský Medzinárodný knižný veľtrh, počas ktorého nás Medzinárodný dom umenia pre deti zase potešil možnosťou kochať sa v najkrajších knihách a ilustráciách, od detských po iné. Prítomnosť Ing. Mariána Potroka zo Sekretariátu BIB v Belehrade vhodne poslúžila na ozrejmenie toho, kde je slovenské bienále dnes. Čiže:
– Bienále ilustrácií Bratislava ako najznámejšia činnosť Bibiany už celé desaťročia zrejme presahuje rámec Slovenska?
– Je to veľká a jedinečná akcia, ktorá onedlho bude mať päťdesiat rokov a úspešne prežila to obdobie. Boli všelijaké pokusy robiť podobné akcie v rozličných kútoch sveta. Bolo to vlastne v Japonsku, bolo to v iných ázijských krajinách, bolo aj v Južnej Amerike, bolo to v Španielsku, ale vydržalo to len pár ročníkov. Podujatia neboli financované vládami, takže zanikli. V podstate existuje ešte taká akcia Bienále ilustrácií Bratislava v Japonsku, kde im my posielame práce, a oni vlastne v štyroch či piatich múzeách predstavujú našich víťazov. Ale takúto veľkú akciu, kde vystavujeme dve a pol tisíc originálov každé dva roky, iní vo svete nemajú. To je jedna z najväčších výstav na svete, keďže je tu toľko originálov na jednom mieste. Návšteva býva okolo pätnásťtisíc ľudí na Bratislavu, čo je tiež obrovský počet, keď vieme, aká je situácia v kultúre. Neexistuje teda nič podobné BIB-u vo svete. Existujú podobné akcie, no oveľa menšie, najmä v ázijských krajinách. Tam sa však vystavujú reprodukcie. My máme originály, čo je úplne iný level, iná výška. Reprodukcie môže zaslať ktokoľvek, kto sa rozhodne čosi nakresliť, namaľovať na nejaký motív, zapáči sa mu to a dá si to dakde do šuflíka alebo ho potom niekde pošle, lebo je to pekné. No u nás sú ilustrácie, ktoré boli vydané knižne, čo je podmienka, ako i to, že sa rozširujú. Ilustrácia je nato, aby vyšla knižne, nie je to klasické výtvarné dielo na predaj. Opakujem, naše bienále nemá obdobu vo svete.
Oto Filip