Internetová závislosť vedie k depresii

11.dec 2019

Internetová závislosť vedie k depresii

Internet – do akej miery, áno alebo nie?! Deti a mladí ľudia, ktorí strávia na internete päť až desať hodín denne, majú reálnu možnosť stať sa asociálnymi a internetovo závislými. Vtedy namiesto v reálnom svete mladí ľudia žijú v tzv. virtuálnom svete a prejavujú symptómy závislosti.

Internetová závislosť vedie k vážnejším poruchám a depresii, ktorá môže byť výsledkom stresu, nedostatku spánku a ktorú v súčasnom svete zapríčiňujú online hry. Už v roku 1995 psychiater, klinický psychofarmakológ prof. Dr. Ivan Goldberg definoval internetovú závislosť ako vážnu poruchu iPorucha/Portalizmus a prirovnal ju k vážnym patologickým hrám. Psychológovia uvádzajú, že takíto ľudia nedokážu odpútať svoje mysle od internetu, cítia eufóriu pri počítači, neschopnosť určiť prioritu a nedostatok sebadisciplíny, izoláciu, zmeny nálady, strach, osamelosť, zbytočnosť, nespavosť, bolesť hlavy, nárast alebo stratu hmotnosti, nepokoj, nedôveru, pocit viny, depresiu a úzkosť, často prejavujú agresivitu, keď sa od počítača vzdialia na dlhší čas, a neraz majú aj suicidálne myšlienky.

Tínedžerom, ktorí trávia priveľa času na internete, hrozí vyššie riziko, že sa u nich rozvinie depresia ako u priemerných používateľov internetu, uvádza štúdia uskutočnená v súčasnom svete. Päť až desať hodín strávených na webe, nepokoj, keď sa tínedžer nenachádza pred počítačom, či strata záujmu o sociálnu interakciu, sú len niektorými zo znakov nadmerného používania internetu. Americký časopis Psychology Today (1967) však výskumy posunul ďalej a nedávno publikoval text, v ktorom sa tvrdí, že surfovanie po internete v ľudskom tele uvoľňuje dopamín (neurotransmiter, ktorý vysiela signály do mozgu pre pocity potešenia, motivácie, pre pozitívne emócie všeobecne). Ako čas plynie, mozog hľadá stále viac a viac žiaduce činnosti na stimuláciu tejto „príjemnej reakcie“ neurotransmitera, čo nevyhnutne vedie k závislosti. Dopamín predovšetkým reguluje náš impulz pri hľadaní potešenia.

Všeobecne sa uznáva, že závislosť od internetu je iba podskupinou všadeprítomnej technologickej závislosti. Problém je v tom, že závislý (nazývajme ho „digitálna realita“) je neustále obklopený digitálnou technológiou. Internet dominuje vo všetkých oblastiach života a robíme veľa vecí online: objednávame nákupy online, objednávame jedlo online, hráme monopol s virtuálnym spoluhráčom cez oceán, hovoríme cez Skype. Ako potom žiť bez počítačov a internetu? Ťažko. Pre väčšinu z nás je to každodenný život.

Ako pomôcť mladým ľuďom v závislosti, aké sú príznaky, príčiny liečby…?

Analytici a vedci neustále varujú: nezáleží na tom, koľko času trávite na počítači, t. j. na internete, je dôležité, ako sa váš počítač alebo internet používa. To znamená, že užitočnosť je dôležitejšia ako množstvo stráveného času.

Prvým krokom v uzdravení je uznať problém. V opačnom prípade nebudete požadovať pomoc. Najprv, ak sa zistí, že závislosť príliš veľa netrvala, odporúča sa individuálna terapia – svojpomoc a samovzdelávanie. Štúdie ukazujú, že korektné správanie môže byť úspešné. Softvér, ktorý riadi používanie internetu a návštev webových stránok, je tiež užitočná vec. Väčšina odborníkov zastáva názor, že úplná abstinencia od počítača nie je účinnou metódou stiahnutia. Lekári v niektorých prípadoch predpisujú lieky na úzkosť a depresiu. Môžu byť efektívne – pre niektorých ľudí sa počet hodín strávených pri počítači znížil z 35 hodín týždenne na 16 hodín týždenne. Fyzická aktivita je skvelá vec. Vyvoláva nový serotonín (ktorý má šťastie) a znižuje túžbu po internete. Práca v záhrade, prechádzky s deťmi, jazda na bicykli. Ak je to možné, nastavte si zónu bez wi-fi (elektrický smog), ak je to možné, nastavte kuchyňu na samostatný priestor, pretože je to miesto, kde môžete hovoriť s rodinou. Vypnite wi-fi na pár hodín.
Nechajte všetky spotrebiče mimo spálne. Medzi bežné psychologické liečby porúch závislosti od internetu patria individuálne alebo skupinové terapie, z ktorých niektoré sú účinnejšie – dialektická behaviorálna terapia (DBT), kognitívna behaviorálna terapia (CBT), jazda na koni, umenie a rekreácia.

Nórsko je krajina, ktorá posúva svoje hranice v mnohých oblastiach života. Krajina, v ktorej oficiálne žijú vraj najšťastnejší ľudia na svete, nás opäť prekvapila zákazom používania mobilných telefónov a počítačov pre deti. Je na čase – myslíme si, keď ide o naše deti!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.