IN MEMORIAM
Tak ako toľkokrát predtým, aj v stredu 15. mája odišiel „pre chleba“. Akiste si i vtedy, ako obvykle, hoci už niekoľko týždňov mal podlomené zdravie, popiskoval po ceste obľúbenú pesničku; domov ho už ale doviezli bez známok života. Hložančana Jána Dubovského nielen futbaloví priaznivci, ale hádam všetci spoluobčania sotva volali inak než Zebec. Odišiel do večnosti ako veľký bojovník, akého sme ho poznali, kým bol aktívnym futbalistom. Prímeno mu prischlo, keď začal hrávať futbal v tričku hložianskej Budúcnosti.
Láska ku guľatej, najprv handrovej, neskoršie skutočnej koženej lopte sa zrodila v rokoch detstva. Za prvé mužstvo Budúcnosti od roku 1961 hrával temer celé dve desaťročia. Koncom sedemdesiatych rokov si v Lugu ešte zahral tri sezóny v tričku tamojšej Poľany a začiatkom 80-tych rokov nastupoval aj za celok hložianskych veteránov. Až položil poslednú bodku za futbalovou kariérou, čoraz viac sa venoval svojej druhej láske: spolu s treťou láskou, manželkou Annou voľný čas trávili prevažne v chatke pri Dunaji.
Bývalým spoluhráčom a fanúšikom Zebec zostáva v pamäti ako spoľahlivý a zodpovedný, navyše univerzálny hráč. Začínal ako obranca, najviac zápasov zohral ako záložník a vídali sme ho i v úlohách stopéra, stredného útočníka, ba i brankára. Na ktoromkoľvek poste hral, v každom zápase vyťažil zo seba maximum. Platil za tvrdého bojovného, ale korektného hráča, ak ale bolo treba, ukázal zuby. Ján Dubovský sa narodil v Hložanoch 4. júna 1944. Pochovali ho v rodisku 16. mája 2013.
J. B.