Je koniec Šídskemu rozhlasu?!

Bude mať Rádio Šíd podobný osud ako (jeho) tabuľa?

PRIVATIZÁCIA MENŠINOVÝCH MÉDIÍ

Už roky privatizácia lokálnych rozhlasov, vrátane menšinových, spôsobuje obavy z toho najhoršieho – ich zániku. Snaha prekaziť zákonom stanovený proces vlastníckej transformácie lokálnych médií sa každým dňom stupňuje. Iskierka nádeje obhájiť práva menšinových rozhlasov ešte stále nevyhasla, hoci pre mnohých je to i vopred prehraný boj.

S danou problematikou zápasí aj Rádio Šíd, ktorého začiatky datujú od roku 1969. Zažil a prežil rozličné transformácie – od Robotníckeho strediska kultúrneho centra po založenie verejného podniku Rádio Šíd, ktorého zakladateľom je Zhromaždenie obce Šíd. Po čase sa z neho stal seriózny informačný prostriedok, ktorý neplní iba funkciu lokálneho, ale aj regionálneho média. Zaujímavý je aj fakt, že začiatkom novembra roku 2002 v Šíde bola nainštalovaná káblová sieť, ktorá prakticky umožnila Rádiu Šíd „živiť sa“ nie iba na úkor rozpočtu Obce Šíd, ale aj z vlastných príjmov.

Pre Rádio Šíd je charakteristická najmä spolupráca s národnostnými menšinami – Slovákmi a Rusínmi – nielen v mediálnej sfére, ale aj v širšej, kultúrnej. A práve to bol a dodnes je jeden z primárnych dôvodov, prečo by nemalo dôjsť k jeho privatizácii. Hoci transformácia ako taká má v sebe aj pozitívnu stránku – túžbu obmedziť politický vplyv na redakčnú politiku – predsa v sebe skrýva hrozbu tak pre Šídsky rozhlas, ako aj pre všetky iné lokálne menšinové médiá.

Podľa údajov Nikolu Vidića, riaditeľa Rádia Šíd, z obavy, že rozhlas kúpi niekto nekvalifikovaný alebo niekto, koho zaujíma iba káblová sieť, z 24 pracovníkov sa 10 uchádzalo o sociálny program. Ich strach z neistej budúcnosti rozhlasu je oprávnený, pretože dovtedajšie skúsenosti potvrdili, že v Srbsku a najmä na území Vojvodiny privatizované lokálne médiá prakticky neexistujú.

Za ponižujúcu okolnosť možno považovať aj samotný tzv. férový odhad trhovej hodnoty Rádia Šíd, ktorá vynáša necelých sedemtisíc eur. V porovnaní s počtom príjmov, ktoré rozhlasu zabezpečila káblová sieť, táto suma je nízka, priam mizerná.

Záujemcovia sa môžu uchádzať do 7. augusta, pričom obálky budú otvorené 10. augusta.

O tom, aké časy pre Rádio Šíd nastanú po jeho privatizácii, nevie nik. Nevie sa ani to, kto sa stane jeho novým majiteľom, ba ani to, či majiteľ bude ochotný dodržať programovú schému, ktorá podľa nového zákona má byť platná do piatich rokov. Zostáva iba nádej, že Rádio Šíd, ako jedno z najvplyvnejších lokálnych médií, bude pretrvávať aj v budúcnosti.

Martina Bartošová