Juliánsky kalendár a Uskrs

Juliánsky kalendár, ktorý v roku 45 pred n. l. zaviedol Július Caesar, je dodnes základom liturgického života Srbskej pravoslávnej cirkvi. Hoci ho v bežnom živote nahradil presnejší gregoriánsky kalendár, cirkevné sviatky sa riadia starým výpočtom, ktorý je momentálne o 13 dní pozadu. Tento rozdiel spôsobuje, že srbský Uskrs (Veľká noc) pripadá na iný termín než v západných cirkvách. Výpočet sa navyše drží pravidla, že kresťanská Veľká noc nesmie nastať skôr ako židovský sviatok Pesach alebo v rovnakom čase s ním.

Samotnej oslave predchádza prísny 40-dňový pôst, známy ako Časni post. V srbskej tradícii ide o obdobie výrazného obmedzenia v strave, keď sa veriaci vyhýbajú mäsu, mliečnym výrobkom, vajciam a v najprísnejších dňoch aj oleju. Pôst nie je vnímaný len ako zmena jedálnička, ale ako psychická a duchovná príprava na najväčší sviatok roka. V reštauráciách a obchodoch v Srbsku je v tomto období bežné označenie posno, čo uľahčuje dodržiavanie týchto pravidiel aj ľuďom v mestách.

Keď nastane nedeľa, pôst sa končí a začína sa Uskrs. Hlavným symbolom sú natvrdo uvarené vajíčka, ktoré sa farbia prevažne na červeno. Červená farba v tomto kontexte reprezentuje život a víťazstvo. Úplne prvé zafarbené vajíčko v každej domácnosti dostáva názov Čuvarkuća, čo v preklade znamená strážca domu. Toto konkrétne vajíčko sa odloží na bezpečné miesto v dome, kde zostáva až do budúceho roka ako symbol ochrany rodiny.

Typickým spoločenským zvykom počas veľkonočnej nedele je ťukanie vajíčkami. Každý si vyberie jedno vajíčko a v súboji dvojíc sa snaží rozbiť škrupinu toho súperovho. Ten, komu vajíčko zostane celé, vyhráva. Tento zvyk sprevádza tradičný srbský pozdrav Hristos vaskrse (Kristus vstal z mŕtvych), na ktorý sa povinne odpovedá Vaistinu vaskrse (Naozaj vstal).

Hostina, ktorá nasleduje po liturgii a ranných zvykoch, je veľmi bohatá, keďže ide o prvé sýte jedlo po dlhých týždňoch odriekania. Na stole zvyčajne dominuje pečené jahňacie mäso, rôzne druhy domáceho syra, kajmak a pogača, čo je druh domáceho bieleho chleba. Celková atmosféra je počas týchto dní zameraná na rodinné návštevy a pohostinnosť, čím sa uzatvára dlhé obdobie pôstnej disciplíny.