Po relatívne úspešnej premiére futbalových Majstrovstiev Európy v roku 1960, turnaj už nadobúdal na význame. Európske futbalová organizácia už mala možnosť oprieť sa o skúsenosť FIFA, ktoré viac ako tri desaťročia organizovala svetový šampionát a ako správny model sa ukázal aj niekdajší Pohár majstrov.
Preto európske futbalové majstrovstvá získali pevný základ a eventuálne nedostatky z minulosti v rámci iných turnajov mohli byť eliminované.
Aj záujem o účasť drasticky stúpol. Na rozdiel od turnaja v roku 1960, do ktorého vstúpilo 17 reprezentácií, do kvalifikácie na turnaj 1964 sa zapojilo takmer dvojnásobne viac tímov, až 29.
Po žrebovaní Grécko odmietlo zohrať dvojzápas proti Albánsku, takže sa Albánci do ďalšieho kola dostali bez boja a Grécko bolo diskvalifikované.
Zaujímavo je to, že aktuálny šampión Sovietsky zväz nehral prvé kvalifikačné kolo a podobný osud zažili aj Rakúsko a Luxembursko, selekcie, ktoré tiež nevystúpili v prvom kole.
Medzi inými sa zúčastnila aj Malta, ktorá tak skôr zohrala kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy, ako na Mundial. Predsa v dvojzápase s Dánskom prehrali úhrnným výsledkom 2 : 9. Výprask ešte zažilo len Turecko (úhrnne 0 : 7) proti Taliansku, kým sa ostatné (aj eliminované reprezentácie) naozaj slušne predstavili. V prvom kvalifikačnom kole už vypadlo aj Československo, tretia selekcia prvých majstrovstiev.
Juhoslávia ako vicemajster kvalifikáciu otvorila dobre, aj keď dvojzápasy s Belgickom neboli jednoduché – domáci triumf výsledkom 3 : 2 a v revanši znovu naši boli lepší a vyhrali 1 : 0.
Finálový turnaj tentoraz bez Juhoslávie
Predsa už v druhom kole sa pošmykli proti Švédsku, ktoré v Belehrade dosiahlo bezgólovú remízu a na domácej pôde potom triumfovalo 3 : 2. Tak aj Juhoslávia zostala bez postupu do záverečného turnaja.
Napokon vo štvrťfinále či poslednom kvalifikačnom kole vypadli aj Francúzi proti Maďarsku, takže okrem Sovietskeho zväzu, ktorý ako majster Európy predsa postúpil do záverečného turnaja, zúčastnili sa ho aj tri nové selekcie v porovnaní s rokom 1960.
Boli to Španielsko, ktoré aj zorganizovalo záverečný program, spomenutý Sovietsky zväz, ako aj Maďarsko a Dánsko.
Dáni vo štvrťfinále porazili Luxembursko úhrnným výsledkom 6 : 5. Je to zatiaľ najbližšie, čo ku postupu malá krajina z Beneluxu bola.
Záverečný turnaj sa hral od 17. do 21. júna 1964. Sovietsky zväz bez mnoho ťažkostí v semifinále výsledkom 3 : 0 prekonal Dánsko a do finále postúpili aj Španieli po triumfe nad Maďarskom.
Tak sa vo finále stretli selekcie, ktoré hrať mali aj v kvalifikácii na predchádzajúci turnaj. Vtedy Španielsko pre Francovo rozhodnutie odmietlo hrať so Sovietskym zväzom a bolo diskvalifikované, kým teraz vo finále malo možnosť získať trofej.
Nakoniec tak aj bolo. Španieli vyhrali 2 : 1 a pred plným štadiónom Santiago Bernabéu v Madride oslavovali veľké víťazstvo. Získali prvý majstrovský titul a na nasledujúci potom už čakali príliš dlho, až do roku 2008.
V porovnaní s turnajom v roku 1960 tento druhý nadobudol na kvalite a to, čo je podstatné, krajiny prejavili záujem o účasť. Okrem toho aj publikum bolo početnejšie, takže zápasy záverečného turnaja v Barcelone a v Madride priemerne sledovalo viac ako 39-tisíc divákov.
Juhoslávia svoju verejnosť rozčarovala, lebo v tom období niekdajšia krajina dosahovala mimoriadne výsledky. Bola aktuálnym olympijským majstrom, európskym vicemajstrom a tiež štvrtou reprezentáciou z Mundialu 1962 v Čile.
Už na ďalší turnaj, o štyri roky neskoršie sa Juhoslávia znovu vrátila, a to vo veľkom štýle…