Profesor Samuel Boldocký umrel, ale jeho duch stále žije s nami. Bolo to vidieť aj na spomienkovom večierku včera večer v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Pripravil ho MOMS Petrovec a venoval nedožitej životnej sedemdesiatpäťke stredoškolského profesora, ale aj dlhoročného predsedu petrovských matičiarov Samuela Boldockého.
Deň 25. apríla pre Samuela Boldockého bol vždy veselý, lebo vtedy oslavoval narodeniny. Sobota 25. apríla 2015 pre rodinu a kamarátov Samuela Boldockého predsa bola smutná, lebo tento nestor nášho slovenského etnika práve v deň svojich 72. narodenín dokončil tuzemskú púť.
Slovenská menšina v Srbsku, ale i širšie v tento deň zostala chudobnejšia o profesora, literárneho kritika, jazykovedca, zostavovateľa učebníc a antológií, prekladateľa a spoločenského pracovníka.
Po siedmych krížikoch životného údelu neuniesol i ťarchu zákernej choroby, ktorá ho v poslednom období čoraz viac nahrýzala.
Kedysi som Boldockom napísal: „v prípade uplatnenia príslovia, že človek, ktorý má s kým osláviť svoje sviatky, je bohatý. U jubilanta a našinca profesora Samuela Boldockého s radosťou môžeme konštatovať, že je vskutku veľmi bohatý človek.“
A teda bol. Ale i my dodnes so spomienkou na jeho veselú, dôvtipnú povahu a uštipačné humorne ladené poznámky, či ostrý pohľad spoza do pol nosa spustených okuliarov, sme tiež bohatí.
O životnom kréde zhrnutom do výroku: Ak nemôžeš pridať, tak neuberaj, ako i životných smerniciach, literárnych a literárnokritických, priateľských a iných zaujímavostiach mohli si evokovať prítomní na večierku. Nové generácie zoznámiť sa s postojmi profesora Boldockého.
Spomienkový večierok
Na úvod večierka si riaditeľka gymnázia Anna Medveďová zaspomínala na dlhé roky spolupráce v tom istom školskom kabinete, na čo sa obrazom nadviazali úryvky z dokumentárneho filmu SAMOhyb televízie Nový Sad spred piatich rokov.
Potom sa o S. Boldockom ako na páse striedali prednesy príspevkov Kataríny Melegovej-Melichovej, Viery Benkovej, Dalimíra Hajka, Etely Farkašovej, Márie Myjavcovej a Kataríny Pucovskej.
V neprítomnosti niektorých autorov ich texty prečítali Miroslav Babiak, Miluška Anušiaková-Majerová a Viera Dorčová-Babiaková.
Odznel aj list od Viery Tapalagovej a Stanislava Bajaníka z Bratislavy, ako aj Boldockého úvahy pri preberaní Ceny Ondreja Štefanka v roku 2015.
Na záver oficiálnej časti večierka dcéra Annamária Boldocká-Grbićová slovami plasticky vykreslila, ako bolo vyrastať v rodine Samuela a Márie Boldockých.
Nakoniec sa svojmu niekdajšiemu priateľovi a „bratovi“ prihovoril aj Veno Nechvátal zo Starej Pazovy.
Jednotlivé body tohto večierka hudobnými číslami popretkával gymnaziálny komorný orchester pod vedením profesora Juraja Súdiho.