Začiatok 90. rokov minulého storočia, ako dobre vieme, priniesol významné a veľké politicko-spoločenské zmeny.
V takom ovzduší na rad prišli aj 25. Olympijské hry, ktoré od 25. júla do 9. augusta prebiehali v rodnom meste vtedajšieho predsedu Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Samarancha. Kandidáti na organizáciu boli aj Amsterdam, Belehrad, Birmingham, Brisbane a Paríž.
Po OH v Mníchove roku 1972 v Barcelone konečne účasť mali všetky členské krajiny Medzinárodného olympijského hnutia, po početných bojkotoch, predovšetkým v Moskve a Los Angeles, ale v podstate už aj v Soule štyri roky skôr na hromade boli všetci.
Po 28-ročnej suspenzii sa na OH vrátila aj Južná Afrika a Nemecko vystúpilo zjednotené. Zánikom Sovietskeho zväzu Estónsko, Lotyšsko a Litva vystúpili samostatne, kým ostatné bývalé sovietske republiky vystúpili ako Spoločenstvo nezávislých štátov. Samostatne vystúpili aj bývalé juhoslovanské republiky: Slovinsko, Chorvátsko a Bosna a Hercegovina, kým Spolková republika Juhoslávia a Macedónsko vystúpili iba ako nezávislý olympijský tím.
Našej krajine bolo zakázané súťažiť v tímových športoch a právo vystúpiť mali iba jednotlivci.
Na OH v Barcelone boli zaradené bejzbal a bedminton, ako aj džudo v dámskej konkurencii, a do programu vrátili aj súťaž kajak a kanoe – vodný slalom.
Zo zaujímavostí vysúvame: po prvýkrát na OH bolo dovolené, aby účasť mali profesionálni basketbalisti, takže na tomto turnaji súťažilo, podľa mnohých, najsilnejšie basketbalové mužstvo v dejinách sveta – americký dream team, v ktorom hrali Christian Laettner, David Robinson, Patrick Ewing, Larry Bird, Scottie Pippen, Michael Jordan, Clyde Drexler, Karl Malone, John Stockton, Chris Mullin, Charles Barkley a Magic Johnson. Proste si zaslúžili všetci, aby boli spomenutí. Američania bez ťažkosti získali zlato a v zápasoch vyhrávali priemerne so 43-bodovým náskokom. Vo finále zdolali Chorvátsko v čele s legendárnym Draženom Petrovićom 117 : 85.
Gymnasta Vitaly Scherbo zo Združeného sovietskeho tímu získal šesť zlatých medailí, kým Fu Mingxia z Číny, súťažiaca v skokoch do vody získala zlato ako trinásťročné dievča.
Najlepšiu bilanciu medailí mali práve športovci bývalých sovietskych republík, ktorí získali 45 zlatých, 38 strieborných a 29 bronzových medailí.
Športovci Spolkovej republiky Juhoslávie získali tri medaily – jedno striebro a dva bronzy.
Olympijské hry v meste veľkej spoločnosti Coca-Cola
Kým na rade boli ďalšie Olympijské hry v Atlante v roku 1996, skončila sa aj vojna na území bývalej Juhoslávie, takže naši športovci znovu vystupovali pod svojou vlajkou a opäť sa mohli zúčastniť aj naše tímové športy.
Tieto Olympijské hry sa konali od 19. júla do 4. augusta 1996 v Atlante v štáte Georgia, v Spojených štátoch amerických.
Atlanta získala právo zorganizovať Olympiádu v roku 1990, keď v poslednom kole získala o 16 hlasov viac ako grécke Atény. Dané rozhodnutie bolo brané ako kontroverzné, nakoľko Atény sa uchádzali o organizovanie z dôvodu storočnice od prvých novodobých Olympijských hier a v rozhodujúcom poslednom kole Atlanta získala väčšinu hlasov. Okrem toho pravdepodobne sa Medzinárodný olympijský výbor viedol profitom, lebo sa rozhodli organizovať OH v meste, kde sídli Coca-Cola.
Organizácia predsa nebola bez problémov. Po prvýkrát platil princíp, že sa OH kompletne financujú bez verejných fondov, čiže nepodporila ich ani krajina, ani mesto. Všetky trovy sa kryli predajom vstupeniek a zo súkromných zdrojov. Práve preto sa organizátorom zazlievala ohromná komercializácia, čo nie je v súlade s olympizmom.
Na týchto OH svoju kariéru skončil legendárny Carl Lewis, ktorý získal štvrté zlato zaradom v skoku do diaľky – najlepší bol teda aj v rokoch 1992, 1988 a 1984.
Do programu pribudli aj nové športy či disciplíny – softball, ako aj plážový volejbal a mountainbike. Na OH 1996 účasť malo rekordných 197 krajín a reprezentanti až 79 štátov získali aspoň jednu medailu.
Z Juhoslávie na hry odcestovalo úhrnne 68 športovcov, ktorí súťažili v 13 disciplínach. Najúspešnejšia bola strelkyňa Aleksandra Ivoševová, ktorá získala zlato a bronz.
Keď ide o úhrnný počet medailí, najúspešnejší boli Američania – mali 44 zlatých medailí, 32 strieborných a 25 bronzových. Na druhom mieste podľa počtu medailí bolo Rusko, kým na treťom mieste skončili Nemci.
Okrem Aleksandry Ivoševovej za Juhosláviu medaily získala aj mužská volejbalová reprezentácia, ako aj basketbalisti.