Pravidelne sa petrovské ženy prezentujú aj počas Slovenských národných slávností viacerými aktivitami. Jednou z ich pravidelných aktivít počas sviatku všetkých Slovákov v Srbsku je aj prichystať národopisnú výstavu z našej minulosti.
Aj tohto roku si spolkárky dali hlavy dokopy a našli si zaujímavú tému, ktorú spracovali. Ide o tradičnú radu ľudí pred domom v chládku stromov, kde sa predovšetkým v nedeľu predvečerom schádzali susedovci, ale aj rodina a neraz aj pri nejakej práci sa do sýta vyrozprávali, preniesli si novinky, ale aj zaspomínali na zašlé časy.
Do tretice teda k ústredným dňom Slovenských národných slávností 2023 v nedeľu 6. augusta bolo slávnostné otvorenie výstavy, ktorú petrovské spolkárky pomenovali Spomienky neblednú – petrovská rada.
Poučené vlaňajším dažďom ku koncu vernisáže, v nedeľu večer z nádvoria Spolku petrovských žien otvorenie presunuli priamo do výstavnej siene, kde sa zoskupilo mnoho hostí, nielen domácich, ale aj cezpoľných, z iných spolkov žien, s ktorými SPŽ utužuje spoluprácu.
Spevom ich dočkala spevácka skupina Petrovčanky s harmonikárom Jánom Andrášikom, ktorá v ten večer zaspievala za priehrštie piesní. Predsedníčka Katarína Rašetová privítala hostí a pokúsila sa priblížiť tému tohtoročnej výstavy, a tak aj trochu netradične vysvetľujúc, čo vlastne tie rady boli, ukázala aj na niektoré časti výstavy a priamo aj na vystavené exponáty, medzi ktorými boli zamiešané aj „živé“ exponáty, teda petrovské spolkárky s pukancami.
Moderátorka programu Anna Hansmanová dala slovo aj hosťom, z ktorých sa obecenstvu prihovorila predsedníčka obce Jasna Šprochová, ktorá výstavu aj otvorila.
„Voľakedajšia nedeľná rada bola nielen bežným posedením a stíšením sa v deň oddychu, v prvom rade pre ženskú časť populácie, ale rada slúžila hlavne aj ako uličný parlament, do ktorého sa zlievali všetky, aj tie najväčšie strážené informácie a tajomstvá, kde sa nad správaním jednotlivcov, hlavne dievok, vynášali ortiele, kde sa aj bez rokovacieho programu pretriasali všetky, aj tie údajné udalosti, či skutky, alebo prehrešky. Rady boli žriedlom informácií a ich účastníčky nemuseli sledovať správy, aby o všetkom boli informované. A aby následne aj ďalej informovali susedy a príbuzné, ktoré v rade neboli. Tak sa chýry z priedomí, aj bez mobilov a internetu vedeli bleskurýchlo rozletieť dedinou. Lebo ak sa niečo ženy v nedeľnej rade zhodli, to muselo byť pravdou pravdúcou,“ uviedla Šprochová a pokračovala slovami: „Ale rady upevňovali medzi ženami aj súdržnosť a solidaritu. Tu sa navzájom mohli vyžalovať. Tu si vedeli poradiť okolo domácich prác, kuchyne a detí. Nepotrebovali na to špeciálne časopisy, televíziu či internet. Teší ma, že vzdávame na Slávnostiach hold tomuto jedinečnému uličnému parlamentu ako súčasti našich tradícií, ktorý v súčasnosti takmer vymizol z našich ulíc.“
V pokračovaní vo vedľajšej miestnosti a na nádvorí družba sa utužovala pri bohatom pohostení, ktoré petrovské ženy prichystali pre všetkých prítomných.