K začiatku Slovenských národných slávností 2019

5.aug 2019

K začiatku Slovenských národných slávností 2019

Slovenské národné slávnosti 2019 začali a od stredy sa v Báčskom Petrovci budú striedať ako na páse množstvo rozmanitých programov.

Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti

K 100. výročiu Slovenských národných slávností Spolok petrovských žien tohto roku prichystal a nainštaloval etnografickú výstavu Z klenotnice našej ľudovej tvorivosti. Toto podujatie ako prvé v rôznorodom programe tohtoročných Slávností otvorili včera podvečer na Námestí slobody pred vchodom do spolkových miestností.

„Keď vojdeme do priestorov petrovského spolku žien, zavanie na návštevníka čosi neuveriteľne vzácne – človek sa zrazu ocitne v prednej izbe našich mám, ktoré do tejto klenotnice vložili všetky svoje radosti, ale i žiale, keď pripravovali mladuchin svadobný odev alebo pre seba a domácich odev sviatočný do kostola na krst, či svadbu. Iný na pohreb a iný zasa ten každodenný, všednejší. No naša žena tak dnes, ako i v minulosti by nebola ženou, keby odev, vyšívaný ručník, oplecko, zásteru, panťuške, rukávce, šatku na hlavu neokrášlila rôznofarebnými niťami a stužkami, čím dosiahla umeleckú tvárnosť našej roviny rovnako, ako neskôr naša maliarka Zuzka Medveďová na svojich obrazoch. A tieto svoje skúsenosti potom prenášali na mladé generácie a zachovávali v drevených truhliciach všetku nápaditú tvorivosť svojho ducha. A tak keď súčasník otvorí dvere do minulosti, má možnosť spoznať seba, svoj rod a cestu, ktorou prešli on a jeho predkovia zamotanými peripetiami života. Vždy ma fascinoval život, práca, tvorba a správanie našich predkov na ich púti životom, počas ktorej za takmer tristo rokov na týchto priestoroch vytvorili niečo, čo má nielen historickú, etnografickú, ale i umeleckú hodnotu, a tým sa stáva nadčasovým…,“ zdôverila sa verejne naša spisovateľka Viera Benková, ktorej sa túto výstavu dostalo česť otvoriť.

Prítomných na otvorení v mene usporiadateľa výstavy privítala predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská.

V programe vernisáže ešte účinkovali spolková spevácka skupina Petrovčanky s harmonikárom Ondrejom Maglovským, sólistky Elena Demrovská s harmonikárom Vladimírom Kováčom a Anna Horvátová zo Starej Pazovy.

Krásnym slovom sa prihovorila recitátorka Anna Hansmanová a tiež aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM.

Výstavu, ako sme uviedli, otvorila spisovateľka Viera Benková.

Storočnice

Druhým podujatím v rámci úradného programu Slovenských národných slávností 2019, podujatí v týždni pred samotným ústredným víkendom, včera bolo aj otvorenie výstavy Storočnice.

Slávnostné otvorenie tejto výstavy bolo v areáli parku Zuzky Medveďovej.

Výstava Storočnice je venovaná stému výročiu od začiatku usporadúvania Slovenských národných slávností, stému výročiu založenia petrovského gymnázia, v súčasnosti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom a stému výročiu založenia Kníhtlačiarne účastinárskej spoločnosti v Petrovci.

Na úvod sa hrou na flaute predstavila mladá hudobníčka Anastazia Mrdaková.

Návštevníkov a úradných hostí vernisáže privítala Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov. Slovo potom dala spoluorganizátorovi výstavy predsedovi Matice slovenskej v Srbsku Jánovi Brtkovi.

Séčová-Pintírova pri otvorení výstavy, okrem iného, povedala: „ Touto výstavou Múzeum vojvodinských Slovákov zároveň zaznamenáva 70 rokov činnosti. Múzeum vojvodinských Slovákov je ustanovizeň celomenšinoveho charakteru. Dejiny MVS sa píšu od roka 1946. keď založenie múzea slovenskej menšiny na území FĽR Juhoslávie iniciovala Matica slovenská – Muzeálno-zberateľský aktív Matice slovenskej. Muzeálna zbierka tiež už existovala a jej jadrom bola etnografická zbierka Spolku československých žien, vytvorená v medzivojnovom období. Iniciatívu k založeniu múzea neskôr prebral novozaložený Odbor pre Slovákov Zväzu kultúrno-osvetových spolkov Vojvodiny. Na Slovenských národných slávnostiach 7. augusta 1949 o 9. hodine bolo Slovenské múzeum otvorené.“ Ďalej riaditeľka uviedla ako život múzea prechádzal rôznymi fázami a ako v súčasnosti Múzeum má tri zbierky: historickú, etnologickú a umeleckú zbierku. Pod správu Múzea vojvodinských Slovákov patrí Galéria Zuzky Medveďovej a kultúrno-historická pamiatka mimoriadneho významu Najstarší dom v Petrovci. Hovorila aj o problémoch s financovaním a s prevádzkovými priestormi a dúfa, že v najbližšej dobe sa realizuje projekt rekonštrukcie budovy starej obce a že múzeum bude konečne po 70 tých rokoch mať svoje trvalé bydlisko.

Pre zachovanie našej identity dôležité je poznanie vlastnej histórie. O tom dôkladnejšie hovoril historik a spoluautor výstavy Ján Demrovský. Povedal: „Význam SNS a ustanovizní kníhtlačiarne a gymnázia je v tom že si Slováci žijúci na tomto území už sto rokov udržali kultúrne a národnostné povedomie. Sme jedni z mála národov, ktorí si udržali identitu v štáte mimo svojho matičného štátu. Keď ide o SNS, je to sviatok všetkých Slovákov žijúcich v Srbsku… Nositeľmi kultúrneho dedičstva sú aj kníhtlačiareň a gymnázium, preto že tunajší Slováci pred rokom 1919 nemali takéto ustanovizne – strednú školu a tlačiareň. Slovenskí intelektuáli vedeli že je veľmi dôležité vzdelávať sa a čítať v slovenskej reči… Založenie gymnázia bola vlastne túžba a potreba Slovákov, aby nemuseli posielať svoje deti na školenie do ďalekých školských centier Bratislavy, Pešti a Sarvaša. Gymnázium dnes patrí medzi najvybavenejšie gymnáziá v Srbsku.“

Výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady Slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová.

V parku v strede Petrovca sú vystavené deväť panelov. Po tri sú venované každej inštitúcií. Na paneloch návštevníci SNS majú možnosť vidieť, prečítať si a na koniec pouvažovať o tom, aký význam pre Slovákov malo založenie spomenutých ustanovizní.

Spolu s riaditeľkou múzea môžeme konštatovať, že priam je neuveriteľné, čo naši predkovia dokázali pred sto rokmi. Tiež môžeme uvažovať o tom aký vplyv to malo na zachovanie si slovenskej identity, kultúry, písma a reči, a vôbec života Slovákov na týchto priestoroch. Na založenie týchto významných ustanovizní v Petrovci vplývali spoločensko-politické pomery v novom štáte, v ktorom sa Slováci ocitli. V novom štáte Slováci začali dávať dôraz na udržanie si národného povedomia a začali sa venovať zakladaniu inštitúcií.

Výstava fotografií Igora Bovdiša

Do tretice včera večer v predsieni Slovenského vojvodinského divadla bola otvorená aj tretia samostatná výstava petrovského fotografa Igora Bovdiša.

Riaditeľka SVD Viera Krstevská pozdravila hostí a uviedla základné údaje o mladom petrovskom fotografovi.

Viac svetla na vystavené fotografie a zároveň aj na čerstvú fotografickú monografiu autora Igora Bovdiša vrhol Vladimír Valentík.

Tento večierok svojim spevom spestril aj Komorný zbor Musica viva pod dirigentskou taktovkou Marieny Stankovićovej-Krivákovej a ich sólistka Anna Bovdišová, inak Igorova matka.

Záverom sa prihovoril aj samotný autor a zavďačil sa všetkým, ktorí sa pričinili o vznik monografie a samostatnej výstavy.

J. ČIEP
J. ČIEP

JAROSLAV ČIEP (1970) V súčasnosti je redaktorom v týždenníku Hlas ľudu. V rokoch 2000 až 2009 zastával funkciu riaditeľa Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu v Novom Sade. V Knižnici Štefana Homolu v rokoch 1996 až 2000 ako riaditeľ zorganizoval a prezentoval zo 40 dokumentárnych výstav z kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine. Kontakt: ciep@hl.rs