Kalkulovanie s budúcnosťou
MAKROEKONOMICKÉ ANALÝZY A TRENDY
Nie je ani tak zle, aby nemohlo byť aj horšie a zďaleka nie je tak dobre, ako očakávame. Stručne, začiatok roka v ekonomike nepriniesol veľa podstatných noviniek. Jej krédom akoby bolo heslo Lepšie svoje látať ako cudzie chvátať, kým sú výsledky priam nápadne podobné tomu, kto sa ich podujme hodnotiť.
Fyzický objem priemyselnej výroby v januári bol síce o 2,4 percenta vyšší ako v rovnakom mesiaci vlani, no to nemá dostatočnú váhu na opodstatnenie záveru, že sa zo stagnácie dostávame, či posúvame v smere rastu. Optimista si môže všimnúť pozoruhodný rast produkcie motorových vozidiel (ktorý je o viac ako 20 percent na začiatku roku vyšší v porovnaní s koncom 2012), prípadne medziročne zdvojnásobenie výroby farmaceutických výrobkov. Treba si všimnúť i zotavenie chemického priemyslu, no i tie záporné stránky hospodárskej rovnice: negatívne čísla potravinárskeho odvetvia a kovopriemyslu. Je to aj následok vlaňajšieho poklesu investícií o takmer päť percent. Slabšia výroba znamená i slabšiu spotrebu a zmenšenú kúpyschopnosť obyvateľstva, čo je pretrvávajúci trend aj v prvých tohtoročných mesiacoch.
Na viacerých fórach a inštitúciách sa rokuje o možnostiach východiska z krízy, sú tu i rôzne návrhy a koncepty. Jeden z nich, presadzovaný Radou pre prerod, je i reindustralizácia. To nemusí byť sporné ako orientácia, no sporná je prax, že ešte stále vystávajú rozbory predpokladov, koncepcií a potrebných východiskových opatrení pre stabilizovanie verejných financií a likvidity. Odborníci Ekonomického inštitútu v čele s prof. Stojanom Stamenkovićom preto zase akcentujú nutnosť silného a spätého reformného procesu. Ten by mal umožniť ekonomike, aby si aspoň chvíľkovo vydýchla a skromne napravila bilanciu zamestnanosti, prípadne i niektoré iné. To sa nestalo praxou, čo nepriamo možno chápať ako dôkaz, že sa dosť toho v ekonomickej politike točí v tieni a v záujme populistických skutkov. I to bez ohľadu na známu skutočnosť, že sa z problémov menších ľahko stávajú tie väčšie.
Priam ukážkovým príkladom je aféra s neprípustnými dávkami aflatoxínu v mlieku, ktorá vyplávala na povrch práve preto, že sa na problém so zamorenou kukuricou nereagovalo včas, už počas jesene. To zametanie problémov pod koberec nás môže draho vyjsť: beztak suchom a inými nežičlivými okolnosťami zruinované poľnohospodárstvo sa rúti dolu vodou, lebo mu dochádza dych. Narušená je aj naša exportná dôveryhodnosť, tiež dobré meno v cudzom svete.
Tak ako teraz neobstoja všetky súčasné vysvetlenia a ozrejmenia na uvedené témy, neobstojí ani čosi iné. Napríklad žiadosti syndikátov o zvýšenie minimálnej ceny práce. Niet totiž ekonomického základu na také čosi, lebo aj výroba a hrubý dôchodok klesajú. V podmienkach ohrozeného financovania a nelikvidity, reakciou na prípadný rast platov by bol bumerang v podobe ďalšieho prepúšťania robotníkov.
Hospodárstvo držiace sa nad vodou s maximálnym vypätím síl, zjavne už dávnejšie potrebuje hlboké a sústavne reformy, lebo mu politika dva kroky vpred, krok vzad alebo dva kroky dozadu, krok vpred ťažko umožní spieť k sfére pozitívnych bilancií. A tie skutočne potrebujeme ako soľ.
O. Filip
