Keď krása nejasá

19.aug 2015

Keď krása nejasá

34femincastpribehov

Časť životných príbehov (Foto: O. Filip)

K BRATISLAVSKEJ VÝSTAVE FEM(INIST) FATALE

Cieľom feministického hnutia je odhaľovať a spochybňovať nerovnoprávne postavenie žien a mužov a hľadať možnosti a účinné prostriedky na odstránenie rodovej nerovnosti.

Uvedenú definíciu z Glosáru rodovej terminológie  priam ukážkovo, názorne, mnohostranne, občas provokatívne, znázorňuje výstava Fem(inist) fatale prebiehajúca v bratislavskom Dome umenia KHB od 17. júla do 6. septembra 2015.

Váhy ako predpoklad fatálnej krásy (Foto: O. Filip)

Váhy ako predpoklad fatálnej krásy (Foto: O. Filip)

Desiati autori, osem žien a dvaja muži sa zamýšľajú hlavne nad tým, ako sa zmenilo postavenie žien v slovenskej spoločnosti v posledných desaťročiach, každá a každý, samozrejme, iným spôsobom. Raz sú to očakávania späté s predpísanými rodovými rolami, raz je to neprítomnosť hrdiniek v histórii, inokedy je to téma súkromného života lesbických matiek, v ďalšom prípade  ironizovanie dohľadu cirkvi nad privátnym sexuálnym životom ľudí. Okrem rozsiahleho pohľadu na témy donedávna neraz považované za tabu, kladom výstavy je aj nezanedbateľná dávka irónie a sebairónie, nadsádzky a vtipu.

Ako uvádza kurátorka výstavy Lenka Kukurová, hoci je tematizovanie feminizmu v rámci slovenského výtvarného umenia prítomné od 90. rokov 20. storočia, napriek viacerým separátnym  umeleckým a galerijným aktivitám, tematicky sa vzťahujúcim na feminizmus, doposiaľ na Slovensku nebola zorganizovaná skupinová výstava, ktorá by sa k feministickým východiskám hlásila otvorene.

A je to jej klad: že obnažuje to, o čom sa zväčša potichu rozpráva a povráva, že ukazuje pomery, aké skutočne sú, že nepriamo sugeruje oporu a túžbu byť vnútorne a inak  slobodný a nezmrazený natoľko normami, že naznačuje, že hranice medzi dvoma pohlaviami nemusia mať reálne opodstatnenie, že dokazuje, že je feminizmus vlastne humanizmus a nie  domnienka, že ide o ženy bojujúce proti mužom. Mnohé úvahy podnietili vystavené exponáty práve pre svoju realitu a pravdivosť. Sú totiž o nás, akí sme alebo nie sme, akí máme či môžeme byť. Na začiatok i toľko stačí.

                                          Oto Filip

 

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs