Klebeta a Klamstvo

13.nov 2019

Klebeta a Klamstvo

Čoraz viac si môžeme všimnúť, že ľudia sú dnes viac agresívnejší, často svoje dosahujú útokom, svoj hlad po uznaní, ukojení ega dosahujú výpadom, hanením a otvoreným konfliktom. Dopad hnevu sa prejavuje aj v tom, že sme čoraz viac na všetko precitlivení, riešime neraz totálne nezmysly a neraz sme pripravení pre svoje ciele použiť klebetu a klamstvo. 

Odjakživa Klebeta a Lož boli blížence – dve vlastné sestry. Pravda a Lož sa nemohli dohodnúť, ktorá z nich je dôležitejšia a ktorú z nich ľudia potrebujú viac. Klebeta je prefíkanejšia a Lož často priama. Preto sa odjakživa ruka v ruke vedú spolu – spolu sú účinnejšie. Pre vonkajší ľahkoverný svet Klebeta je ako žeravý uhlík: keď nespáli, určite zašpiní. Predsa u múdrych ľudí nemá Klebeta žiadnu moc. Klebeta umrie, len čo narazí na ucho múdreho človeka. Klebeta má len takú moc, akú jej kto sám prepožičia. Ak niekto šíri klebety, dokonca ich vyhľadáva, je tak len preto, že sa v nich vidí on sám. Nie je to ťažké vidieť.

Klamstvo je jeden z karmických činov. Nie. Fráza karma je zdarma je dnes skôr ošúchaná a bez významu. Naozaj bez významu, pretože karma sa netvorí len tak… „zadarmo“. Prečo je teda klamstvo tak karmicky „trestuhodné“? Pretože Klamstvom sa mení chod prirodzeného deja. Klamstvom môžeme ovplyvniť názor a rozhodovanie ľahkoverného človeka – ale len na určitú dobu! Vtedy, to už je teda dosť dobrý dôvod na nejakú-tú „odplatu“, nie? Klamstvo je teda najlepšie netvoriť, pretože práve tam si človek sám vytvára neviditeľné nitky „odplaty“. Keď sa tie nitky spradú, je to ten moment, keď zaznie otázka: „Prečo práve ja?“; „Čo som komu urobil / -a.“ A Klebeta a Lož sú nakoniec vždy prezradené – lebo ľudia vždy ukážu prstom priamo na klebetníka a klamára. Je nanajvýš vhodné vymaniť sa zo sebaklamu a následne prestať klamať… Nejestvuje nič ako obrovská lož, nutná lož, či „malá“ lož. Je to vždy len klamstvo a snaha o skresľovanie nemá opodstatnenie, a ani žiadnu výhovorku.

Vážení, želám aj vám, aby čo menej bolo tej agresivity a aby ste celý týždeň mali silu žehnať oheň pravdy, lásky, pokory a vďačnosti v sebe. Nech sa z vás vlny tohto prameňa vylejú k ľuďom, ktorých stretnete, dotknete sa ich pohľadom, slovom, činom. Ak sa majú diať dobré veci, musia sa najprv udiať v našich srdciach. Ak to je pravda. Človek má ďakovať za všetko a hlavne mať v sebe pokoru a úctu.

Preto sloboda je možnosť ľuďom povedať to, čo si neprajú počuť.

Prajem pekný týždeň vám a nám všetkým. A ďakujem, že ste!

M. BENKA
M. BENKA

Meno Miroslava Benku – významného umelca v slobodnom povolaní – už niekoľko desaťročí presahuje hranice kultúrneho sveta nášho štátu. V projektoch jeho bohatého multimediálneho opusu sa neraz prelínal Benka ako autor, scenárista, ako režisér, ako herec, ako dizajnér či divadelný kritik, ako univerzitný pedagóg a veľký estét. Miroslav Benka sa narodil 22. apríla 1956 v dedinke Ašaňa. Roku 1977 vyštudoval odbor dizajn na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Novom Sade, roku 1983 ukončil štúdium herectva na Akadémii umení v Novom Sade a roku 1988 i štúdium réžie na Fakulte dramatických umení v Belehrade. Režíroval viac ako 70 divadelných predstavení, taktiež režíroval i televízne programy, dokumentárne filmy, hudobné klipy, rozhlasové hry a ďalšie multimediálne programy nielen doma, ale aj v zahraničí. Charakteristickou črtou jeho divadelného rukopisu často je jeho kompletné autorstvo a jeho estetický prejav je poznačený poetikou postmoderny. Pôsobil ako režisér a umelecký šéf Mestského divadla a umelecký šéf Festivalu slovanskej kultúry v Žiline, riaditeľ a umelecký šéf Národného divadla Sterija vo Vršci, riaditeľ a umelecký šéf divadelného festivalu Vršacká divadelná jeseň.   Ako docent Miroslav Benka prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a International university v Belehrade a v Novom Pazare. Benka konal aj rad spoločenských funkcií – bol zamestnaný vo funkcii riaditeľa, umeleckého riaditeľa, režiséra a riaditeľa medzinárodných divadelných festivalov doma a v zahraničí. Bol členom pracovného tímu pre európske záležitosti, multikultúrnosť a interkultúrnosť Ministerstva kultúry Srbska v Belehrade. A naposledy Národné zhromaždenie ho zvolilo za člena Národnej rady pre kultúru Srbska pri Ministerstve kultúry. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave.