Krásavica z Leenane zavítala do Petrovca

Úvodom k sviatku divadla, k divadelným narodeninám, za ktoré sa považuje 27. august, kedy sa roku 1866 v Petrovci po prvýkrát hralo divadelné predstavenie, bola premiéra nového predstavenia v produkcii Slovenského vojvodinského divadla. Včera večer v sieni SVD premiérovo bolo zahrané divadelné predstavenie Krásavica z Leenane súčasného britského autora Martina McDonagha (1970). Prilákalo značný počet obecenstva, ktoré vedelo oceniť snahy celého hereckého kolektívu, ako aj celkovej produkcie.

Dramaturgiu tohto predstavenia urobil Ján Chalupka a réžiu, scénografiu, návrh kostýmov, svetelný dizajn a výber hudby si na vlastné plecia prebral Richard Sanitra. Obom je domicil Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene.

V predstavení Krásavica z Leenane hrajú štyria herci. Hlavné postavy hrajú Svetlana Gašková, Daniela Sabová-Legíňová a mužskú časť postáv tvoria Ivan Sabolčki a Ivan Privizer.

Ide o strednú a mladšiu generáciu hercov. Ale nadostač skúsených, aby zdolali pomerne dosť „ťažkú“ tému, ktoré sa v tomto predstavení stavia pred diváka.

Žánrovo je to určené ako divadelný triler. Dráma je popretkávaná s čiernym humorom. Príbeh je vlastne o živote jednej mladej ženy, tridsiatničke, ktorá žije s mamou.

Predstavenie Krásavica z Leenane prináša scény z každodenného života. Sú v ňom aj napínavé momenty, preto hru zaraďujú do kategórie triler. A má to aj nečakaný obrat na konci a uzavretie kruhu. Ten nás vlastne vracia na samotný začiatok kolobehu. Ale tentoraz to valcuje ďalšiu generáciu.

Slovo režiséra

„ V divadle, rovnako ako aj v živote, stále vyhľadávame rôzne životné modely, ktoré nám povedia viac o ľudských vzťahoch,“ vyznáva sa režisér Sanitra. K tomu pridal: „Tvorcovia to skúšajú cez smútok, smiech, ale nájdu sa aj takí, ktorí využívajú prvky hororu a trileru, či detektívky. Na javisku to možno nie je až také čisté, ale vďaka neštandardnej situácii, ktorá vyvoláva silné napätie a emócie, môžeme pozorovať ľudské vzťahy v hraničných situáciách. A tak pri sledované trileru na javisku nás možno, viac ako samotný príbeh, vydesí nahliadnutie do terajšej stránky samého seba, ktorú má niekde hlboko ukrytú každý z nás. Práve preto sme sa rozhodli priniesť na javisko trochu strachu so štipkou čierneho humoru a cynizmu. Lebo aj to je súčasť nášho každodenného sveta. V tomto smere nás inšpiroval práve autor a jeho štýl,“ zdôveril sa režisér.