Krok sem, krok tam

27.nov 2013

Krok sem, krok tam

Minister Saša Radulović

Minister Saša Radulović

INTENCIE NOVÉHO ZÁKONA O PRIVATIZÁCII

Prísne lehoty, nový právny rámec, silnenie Agentúry pre privatizáciu, donedávna deravej ako kvalitný švajčiarsky syr, inakšie spôsoby predaja podnikov, uvádzanie inštitúcie privatizačného správcu, ktorý bude riadiť firmu, hľadať investorov a za prípadnú škodu zodpovedať vlastným majetkom – sú to základné smernice nového Zákona o privatizácii, ktorého predbežný návrh v rámci verejnej rozpravy o ňom pred niekoľkými dňami v Belehrade prezentoval minister hospodárstva Saša Radulović. Ako uviedol, podniky, ktorých je 153 vo fáze prestavby štruktúry, ako aj 419 spoločenských alebo štátnych firiem, ktoré sú v rôznych fázach privatizácie, musia byť privatizované do konca roku 2014. Tie, o ktoré nebude záujem, skončia v konkurze alebo budú zlikvidované.

Konštatujúc, že je vo väčšine uvedených firiem hodnota majetku menšia od záväzkov, čo prakticky znamená, že zostali bez kapitálu, minister uviedol, že kľúčovým opatrením v procese prestavby štruktúry, ktorá sa musí ukončiť do júna nadchádzajúceho roku, bude konverzia pohľadávok do kapitálu. Pritom sa v najväčšom počte prípadov štát stane väčšinovým majiteľom. Do kapitálu sa budú konvertovať i pohľadávky, čiže nevyplatené platy robotníkov, ktorí budú mať možnosť tento kapitál predať transformačnému fondu. Metódy predaja podnikov budú flexibilné, rozličné od prípadu k prípadu, s tým, že základnou orientáciou bude snaha predať sto percent kapitálu. Tam, kde sa to nedá, bude sa predávať aj menšinový podiel, bude aktuálna dokapitalizácia, dokonca je i možnosť predaja práva riadiť firmu s kúpou len piatich percent kapitálu a na základe toho účinkovania v  deľbe zisku.

Inštitúcia nového privatizačného správcu, ktorý nahradí všetky doterajšie orgány riadenia a stornuje kolektívne a zmluvy o práci, sa uvedenie dňom nadobudnutia platnosti nového zákona. Radulović uvádza, že sa v záujme zdarného uplatnenia nového privatizačného zákona má zmeniť i Zákon o plánovaní a výstavbe v tom smere, že sa noví vlastníci podnikov stanú i majiteľmi pôdy, ktorú používajú tieto firmy.

V rozprave, v ktorej účinkovali predstavitelia hospodárstva, zvlášť stredných a malých podnikov, projekt nového zákona neprivítali veľmi nadšene. Odzneli konštatácie, že je plný improvizácií, že nikde na svete nie je možnosť kúpou len päť percent kapitálu získať právo stopercentne riadiť spoločnosť, že sa pre konverziu pohľadávok do kapitálu štát ocitne vo veľkých problémoch, že financovanie neprivatizovaných firiem z rozpočtu bude pokračovať v inej forme… Odborárov zase veľmi rozhorčili slová ministra, že je terajší Zákon o práci reštriktívny, zlý a prekážkou novému zamestnávaniu. Predseda Nezávislosti Branislav Čanak na konferencii pre novinárov, na ktorej oznámil, že tento syndikát vystupuje z pracovnej skupiny zaoberajúcej sa zmenami a doplnkami spomínaného zákona, skonštatoval, že vždy, keď sa špinavý kapitál snaží o čistý zisk, doplácajú na to robotníci. Z pracovnej skupiny vystúpil i Zväz samostatných syndikátov Srbska, predseda ktorého Ljubisav Orbović podotkol, že ak vláda bude trvať na schválení sporného zákona bez akceptovania syndikátnych návrhov a dialógov, odborári tomu budú čeliť všetkými prostriedkami: petíciami, protestmi, medializáciou, nátlakom na parlament. K ochladeniu zrejme nedošlo len vonku, ale aj na mnohých hospodársko-odborárskych a iných reláciách. A zima vie byť nielen dlhá, ale aj veľmi krutá.

                                                                                       O. Filip

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs