Väčším spektrom ponuky k zachovaniu

Z 2. KONFERENCIE VENOVANEJ MENŠINOVÝM MÉDIÁM

Na komplexné otázky, či sa menšinové médiá zúčastňujú vo verejnom dialógu, či pracujú so ziskom, ako sa v našej krajine tieto médiá rozvíjajú a ako je to v regióne, či jestvuje možnosť pre ich syntézu, synergiu a symbiózu sa pokúsili odpovedať účastníci dvojdňovej regionálnej konferencie venovanej médiám v rečiach národnostných spoločenstiev Syntéza, synergia, symbióza: print, 3SI, digital.

Všetci účastníci konferencie sa dotkli témy neblahého postavenia médií u nás, ako aj finančnej, etickej a profesionálnej krízy, v ktorej sa ocitli aj menšinové médiá. V súvislosti s tým štátna tajomníčka Ministerstva kultúry a informovania Gordana Predićová povedala, že novinárstvo a celková mediálna sféra prechádza veľkou krízou, ktorá by sa mala prekonať zákonnými predpismi. Nové mediálne zákony prinášajú riešenia na zachovanie menšinových médií. „Verejné rozpravy o Návrhu zákona o verejnom informovaní a Návrhu zákona o elektronických médiách sú zakončené. Pripomienky na tieto návrhy sú zhrnuté na viac ako 400 strán, čo svedčí o tom, že verejné rozpravy boli užitočné,“ povedala Predićová.

Pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić sa nevyjadril príliš optimisticky o postavení médií v jazykoch národnostných spoločenstiev. Podľa neho, problémom takého postavenia je nedostatok prostriedkov, kým očakávania verejnosti sú veľké. „Ak nejestvujú prostriedky, aby sa pomohlo a vplývalo na to, aby informovanie v rečiach národnostných menšín bolo včasné, pravdivé a takisto kvalitné, ako informovanie v srbskom jazyku, nastoľuje sa otázka v ktorom smere ideme? Na aký účel potom máme médiá v jazykoch menšín? Tento problém sa môže prekonať iba financiami a pred tým zákonmi. V zákonoch sa navrhuje privatizácia médií, avšak musíme dbať na to, aké problémy prinesie privatizácia v teréne. Nastoľuje sa otázka, či sa tým zmenšia práva menšín, či niektorým menšinám bude odňaté právo na informovanie v materinskom jazyku. Máme príklady, v ktorých predajom RTV staníc zanikli vysielania v niektorých jazykoch, a preto musíme byť veľmi opatrní,“ povedal Grujić.

Keď ide o privatizovanie médií šéf politického sektoru v Delegácii EÚ v Srbsku Luca Bianconi povedal, že v procese integrácie Európska únia si nežiada privatizáciu médií, ale reguláciu ich financovania z verejných prostriedkov. Ako povedal, z verejných prostriedkov môže byť financovaný iba mediálny obsah verejného záujmu, pokým všetko iné predstavuje komerčné obsahy, ktoré by mali byť financované komerčne získanými prostriedkami: „Obsahy v jazykoch národnostných spoločenstiev sú obsahy verejného záujmu, a preto sa musia financovať z verejných prostriedkov, ale financovanie sa musí zladiť s predpismi o štátnej pomoci, ktoré platia v EÚ.“ Podľa neho národnostné rady národnostných menšín budú mať kľúčovú úlohu v procese modernizácie menšinových médií a takisto budú povinné zabezpečiť ich redakčnú a finančnú nezávislosť. „Médiá bez politických vplyvov, straníckej príslušnosti a osobných záujmov sú podmienkou pre demokratický rozvoj spoločnosti a práve tieto vplyvy by mohli byť najviditeľnejšie v menšinových médiách,“ uzavrel.

V panelovej diskusii o účasti menšinových médií vo verejnom dialógu predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová poznamenala, že je potrebné dať osobitný dôraz na riešenia, ktorými by sa všetky médiá, a zvlášť menšinové, zachovali a rozvíjali a to sa podľa nej môže dosiahnuť iba konštruktívnym dialógom o menšinových médiách medzi štátnymi predstaviteľmi a národnostnými radami. „Keď ide o mediálnu stratégiu a aktuálne návrhy mediálnych zákonov, národnostné rady neboli priamo zapojené pri ich vypracovaní, ani pri analýze pripomienok z verejnej rozpravy, čo znamená, že dialóg nejestvuje,“ povedala  Tomanová-Makanová. Na tému verejného dialógu sa zmienila aj zodpovedná redaktorka nášho týždenníka Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorá podala svoj pohľad na to, akým spôsobom sa menšinové médiá zúčastňujú vo verejnom dialógu, či spĺňajú funkcie a postuláty moderných médií a pod.

Druhú Regionálnu konferenciu zorganizovali denník Magyár Szó a spoločnosť Heror Media Pont v spolupráci s pokrajinskou vládou, Organizáciou pre európsku bezpečnosť a spoluprácu a Delegáciou Európskej únie v Srbsku. Okrem spomínaných účastníkov v panelovej diskusii sa zúčastnili aj predstavitelia maďarských, rumunských a rusínskych médií, Zoran Sekulić, hlavný a zodpovedný redaktor novinovej agentúry FoNet, Zlata Kureš, zástupkyňa riaditeľa novinovej agentúry Beta, Jurij Giacomelli, zakladateľ Giacomelli media a iní.

Na záver môžeme opäť poznamenať, že s rozvojom technológie zmenili sa aj médiá. Množstvo informácií, ktoré v každom okamihu prichádzajú z rôznych krajov sveta, zintenzívnilo konkurenciu medzi médiami a pozdvihla úroveň očakávania verejnosti. Práve táto konferencia sa pokúsila dať odpovede, akým spôsobom by aj menšinové médiá mohli „prežiť“ v čoraz modernejšom a konkurenčnejšom mediálnom svete. Avšak mediálna reforma, ktorá nastoľuje aj privatizáciu médií, vyvoláva (ospravedlnené) obavy…

J. Pániková