KYSÁČ: Čože je to 50 rokov

V sobotu 22. novembra v miestnostiach Slovenského národného domu bolo stretnutie generácie žiakov narodených v roku 1964.

Bývalých spolužiakov úvodom privítal organizačný vybor v zložení Elena Fulmeková, Vladimír Kulík, Miloslav Chrťan a Samuel Čeman. Po privítaní generácie potleskom pozdravili triednych učiteľov Vieru Čániovú, Zuzanu Ožvátovú a Pavla Grňu. V mene učiteľov prítomných pozdravil a slova sa ujal učiteľ Pavel Grňa.

– Keď sme boli prváčikovia v základnej škole bolo nás mnoho. Tentoraz nás bolo omnoho menej, niektorí spolužiaci neprišli na stretnutie, druhí zase žijú v zahraničí. Veľkým potešením nám bolo, keď sa nám spolužiak Miroslav Čáni, ktorý žije v Kanade, ozval video linkom. Máme spolužiakov, ktorí nás z tejto časnosti a do večnosti predišli, smutné je veľké číslo 18, lebo toľkých spolužiakov z generácie narodených 1964 nemáme, – spomína si Vladimír Sabo.

Tesne pred podávaním večere spolužiakom a učiteľom sa modlitbou a požehnaním prihovoril Vladimír Sabo.

– Po chutnej večeri a pri občerstvení sme sa rozprávali, pozerali fotografie na video bime. Spomínali sme si ako to bolo voľakedy v škole, na pekné časy, na špásy na hodinách, na pochvalné uznanie, aj na tresty. Všetko sú to spomienky, ale pekné. Aj torta, ktorá bola na stole, na nej písalo ČOŽE JE TO 50 ROKOV? Našou odpoveďou je, nič, veľmi málo, máme len 50 a cítime sa ako žiaci, sme ešte mladí. Striedali sa žarty, vážne rozhovory, tančilo sa a smiechu bolo neúrekom. Večer nám spríjemnil jeden náš spolužiak a to sólo spevom žartovných piesní. Všetci sme ho odmenili veľkým potleskom, – pochvaľuje si náladu Sabo. – Pekných tancov a spomienok bolo mnoho. Pobavili sme sa pekne, nad ránom sme sa pozdravili a sľúbili, že sa o 10 rokov znovu stretneme. Kiež by nám Pán Boh dal dobrého zdravia a pevnej sily, aby sa generácia žiakov narodených v roku 1964 znovu stretla.

Spomienky na stretnutie zapísal Vladimír Sabo