KYSÁČ: Murárske remeslo s tradíciou

Keď v zamestnaní nájdete seba, úspech je zaručený. Svedčí tomu aj prípad Miodraga Novakovića, čoskoro päťdesiatnika, ktorý sa stavebnému remeslu zaúčal popri otcovi, hneď po zakončení základnej školy.

Murárčiť ste začali ako celkom mladý. Čo rozhodlo, že ste v tom zotrvali? 

– Murárska robota sa mi zapáčila, a preto som sa jej venoval naplno. Mienim, že je pre človeka veľmi dôležité robiť to, čo sa mu páči. Táto robota je pritom ťažká, robí sa neraz v extrémnych poveternostných podmienkach a po celý deň. Keby som to nemal rád, iste by som nezotrval viac ako 30 rokov.

Remeslu ste sa naučili od otca. Kedy ste sa osamostatnili?  

– Samostatne som začal robiť pred 25 rokmi, keď som sa dobre naučil remeslu. Spočiatku som robil sám, len také menšie stavebné práce. Keď zákazníci videli, ako robím, začali ma odporúčať iným a začal som zjednávať väčšie roboty. Tie si vyžadovali pomocných robotníkov, takže sa to pomaly rozbiehalo a roku 2008 som založil firmu. Mám stále zamestnaných robotníkov, ale aj sezónnych, ktorých angažujem už rad rokov. Firmu nemienim zatvoriť, i keď niektorí to už urobili.

Je v dnešnej krízovej dobe dopyt po stavebných prácach?

– Je pravda, že sa v dnešnej dobe buduje menej ako kedysi, ale z druhej strany je menej skupín, ktoré to robia. Toho času v Kysáči dvaja máme stavebnú firmu a k tomu sú tu aj neregistrované skupiny. Avšak málo sa buduje vzhľadom na veľkosť dediny. Preto robíme aj v Petrovci a Kulpíne, kde sme tiež získali reputáciu. Pre toho, kto chce robiť, roboty je stále dosť. Robíme bez prestávky, niekedy menšou intenzitou, inokedy v časovej tiesni a pod nátlakom.

Budujete iba nové domy?

– Robíme všetko. Nové domy od základov po strechu na kľúč, i renovovanie, záverečné práce, čiže všetky stavebné práce. Keď máme začatých viac domov naraz, menšie práce riešim angažovaním niekoho, kto to vykoná pod mojím dozorom. Snažím sa čím menej zákazníkov odmietnuť. Nechcem sľubovať a nedodržať slovo, ale chcem byť maximálne korektný, lebo dobrý chýr ide ďaleko, zlý ešte ďalej.

Staviate len rodinné domy alebo aj väčšie objekty?

– Staviame hlavne rodinné domy, do väčších robôt sa nepúšťam. Jednak preto, že nemám až toľko pracovnej sily, a jednak preto, že je to dosť rizikové a od iných som počul, že mali všelijaké prípady. Preto som obozretný.

Sú možno problémy s platením za vykonané práce? 

– Na to sa skutočne nemôžem sťažovať. Platba nie je stopercentná, lebo sa stane, že sa niekto omešká s platením, alebo zostane dlžen, ale to je zanedbateľné percento zákazníkov. To je iste aj vďaka tomu, že selektujem roboty a vopred si preverím, či je budúci zákazník spoľahlivý. Dnes nemožno veriť nikomu, zovšadiaľ počuť o zlých skúsenostiach a dlžníkoch.

Máte nejaké problémy v podnikaní?

– Nemôžem sa veľmi sťažovať. Pri dobrom plánovaní a organizácii stavanie sa darí. Niekedy sú pri zvýšenom objeme prác aj ťažkosti. Vtedy je totiž trochu ťažšie nájsť robotníkov, ale všetko sa nakoniec rieši.

Stavebný materiál sa dá ľahko zaobstarať?

– Mám dobrú dlhoročnú spoluprácu so súkromným dodávateľom z Rumenky. Je korektný, práce nikdy nemeškali pre nedostatok štrku, cementu alebo niečoho iného. Tí zákazníci, čo si chcú materiál obstarať sami, môžu sa, samozrejme, zásobiť aj na iných miestach.

Ako hodnotíte stavebné odvetvie a murárske technológie u nás?

– V porovnaní so západnými krajinami, kde podnikateľom dávajú priaznivé úvery na kúpu súčasného náčinia, ešte stále robíme dosť primitívne. Stroje, ktoré máme, v našich podmienkach poslúžia, ale v porovnaní s tými, čo vidno na internete, je to na nízkej úrovni. Pravdaže by som si prial mať súčasnejšie náradie, ale bez vhodných úverov si to nemožno dovoliť.

Pracujete vonku, pod holým nebom. Ako si pomáhate pri týchto teplotách?

– Ťažko je, horúco, ale my sme už na to zvyknutí a psychicky pripravení na takéto podmienky. V minulých rokoch sme v extrémnych horúčavách mali prestávky v práci od 12. do 16. hodiny, ale tohto roku sme prácu ešte neprerušili. Hlavy si chránime šiltovkami, sledujem teploty a v prípade ešte vyšších teplôt budeme si robiť poludňajšie prestávky.

Aké máte plány do budúcnosti?

– V tejto robote som našiel seba a chcem v nej zotrvať do penzie. Nemienim práce rozširovať, lebo by som ťažko dodržal kvalitu a zákazníkov by postupne ubúdalo. Rozhodol som sa robiť radšej menej, ale kvalitne. Toto celkom stačí na normálny život mojej rodiny, ktorá má reálne požiadavky.

Elena Šranková