Lipidy, škroby a vitamíny

Známe je, že sa väčšina liekov dostáva do organizmu ústami, sliznicou dýchacích ciest alebo kožou. Do celého tela sa rozvádzajú krvou. Liek si potom priam vyhľadáva ten druh buniek alebo tkaniva, na ktorom môže naplno rozvinúť svoj účinok. Podobne pôsobia aj účinné látky liečivých rastlín. K obsahovým zložkám uvedených rastlín patria aj nasledujúce:

Lipidy (tuky a oleje) – stavebné a zásobné látky rastlín. Chemicky sú zlúčeninami glycerínu (glycerolu) s alifatickými (mastnými) kyselinami. V rastlinnej ríši vznikajú prevažne oleje, v živočíšnej ríši tuky (masť, loj, maslo). Nesprávnym a dlhým skladovaním (na voľnom vzduchu, vo vlhku a najmä na svetle a v teple) nastáva rozklad mastných kyselín a ich okysličovanie.

Minerálne (nerastné) látky – v rastlinách sa nachádzajú väčšinou v podobe soli s organickými a anorganickými zlúčeninami. Najznámejšia je kyselina kremičitá – zvyšuje vylučovanie moču a dodáva bunkovej blane krehkosť a pevnosť (podporuje aj hojenie rán). Vo vode je rozpustná iba čiastočne, lepšie sa rozpúšťa v alkohole a v éteri.

Mliečne šťavy – tvoria sa v mliečniciach a na povrch rastliny vytekajú prirodzeným otvorom alebo po narezaní. Na vzduchu tuhnú. Z obsahových látok mliečnej emulzie poznáme napr. kaučuk, tuky, vosk, živice a i.

Organické kyseliny – sú dôležité na vyrovnávanie vnútorného tlaku buniek. Majú spravidla kyslú chuť. Vyskytujú sa najmä v plodoch (ovocí).

Pektíny – skladajú sa z glukóz a galaktóz, nachádzajú sa v rôznom ovocí. Čistý pektín sa používa pri hnačkách, pričom účinkuje aj antisepticky. Pektíny urýchľujú aj zrážanie krvi.

Saponíny – neutrálne glukozidy, ktoré sa hydrolýzou štiepia na cukornú zložku a necukorný aglykón sapogenín. Vodné výluhy saponínov sú penivé (odtiaľ dostali aj názov). Saponíny majú schopnosť znižovať povrchové napätie, čím zabraňujú usadzovaniu liečiva v roztoku. Majú škrabľavú horkú chuť, dráždia pokožku a sliznice a rozrušujú červené krvinky (sú hemolytické).

Škroby – ukladajú sa v koreňoch, podzemkoch, hľuzách a semenách, teda v zásobných orgánoch rastlín. Sú energeticky významnou zložkou potravy človeka.

Vitamíny – vznikajú v rastlinnom tele. Sú nenahraditeľnou zložkou pri procese premeny látok a pri ovplyvňovaní základných životných funkcií organizmu. V súčasnosti poznáme vyše štyridsať rozličných vitamínov. Označujú sa veľkými písmenami. Nadbytok vitamínov môže niekedy škodiť organizmu.

(V budúcom čísle: Desatoro o zbere liečivých rastlín)

Pripravil: O. Filip