LIST: Bude memorandový náramok vystavený počas jubilejných SNS ?

26.júl 2019

LIST: Bude memorandový náramok vystavený počas jubilejných SNS ?

Pod názvom Memorandum národa slovenského poznáme politický dokument, ktorý prijalo Slovenské národné zhromaždenie v dňoch 6. a 7. júna 1861, keď sa stretlo viac ako 6 000 národovcov, zástupcov Slovákov pod lipami dvora evanjelického kostola v Turčianskom Svätom Martine a určilo  jeho obsah: politické, štátoprávne a kultúrne požiadavky, ktoré tvorili základ boja za národnú emancipáciu a začiatok boja o národnú suverenitu.

PhDr. Michal Eliáš, CSc. (19. 9. 1934 Velčice – 2. 4. 2018 Martin), slovenský literárny historik a pedagóg, sa 7. júna 2006 (145. výročie Memoranda) vyjadril: „Memorandum bolo rozhraničným skutkom pre celú históriu slovenského národa a zaslúži si pozornosť všetkých Slovákov… preto oprávnene Národná rada Slovenskej republiky deň jeho prijatia 7. júl vyhlásila za pamätný deň.“

Národní dejatelia si uvedomovali význam plebiscitu a samotného dokumentu: nielenže určili šiestich zapisovateľov, ale prejavili aj záujem o obrazovú a vecnú dokumentáciu.

V pokračovaní tohto textu sa venujeme memorandovým šperkom, ktoré k 1. výročiu Memorandového zhromaždenia zhotovil Ondrej Uličný (12. 12. 1824 – 24. 2. 1914), najznámejší slovenský zlatník matičného obdobia, účastník prvého valného zhromaždenia Matice slovenskej, správca finančných zbierok pre MS na Liptove a autor zdobených prsteňov a náramkov, strieborných, pozlátených a modroemailovaných mosadzných (mesingových).

Boli tu aj tri druhy kalichov s nadpisom Memorandum slovenského národa a dátumom – z číreho skla, opálového a zdobeného.

Historická hodnota týchto kúskov je nevyčísliteľná a zachovaných je iba niekoľko kusov: jeden náramok je vystavený v Literárnom múzeu v Matici, pán premiér Danko vlani druhý exemplár vystavil v parlamente, a SNM – Historické múzeum má vari dva kusy.

V Petrovci máme tiež jeden emailový náramok a majiteľka je ochotná vystaviť ho pri príležitosti odhalenia pamätnej dosky Adele Greisingerovej počas SNS.

Tu si autorka tohto príspevku dovolí nutnú digresiu.

Povolenie od Obce Báčsky Petrovec vyvesiť pamätnú dosku Adele Greisingerovej na jej bývalom dome máme už dva roky – malo to byť k 150. výročiu jej narodenia (6. 12. 2017). Adela sedela v zakladajúcom matičnom výbore – je to jej prvotná a najdôležitejšia úloha, preto autorka tohto príspevku, zároveň iniciátorka postavenia tabule, odniesla predúčty od kamenára a požiadala predsedu Matice slovenskej v Srbsku pána Brtku o financovanie: konečne, keď kandidoval na post predsedu MSS, vyhlasoval, že on vie stvoriť peniaze, že Maticu oživí. Ochotne sľúbil a ihneď si zapísal do bločku, ktorý mal pred sebou, že s tým ide k predsedovi obce (?!). Asi by mal poslať niekde projekt a tak získať potrebné prostriedky. Po vyše dvoch mesiacoch, po návrate autorky textu zo Slovenska, sa pesnička skrútla: pán Brtka prehlásil, že to nie je jeho záležitosť, predúčty od kamenára dal z ruky do ruky predsedovi obce, ani dve minúty sa vraj tej téme nevenovali: následne predseda obce ma tri razy nechcel prijať – ani keď bol tam a dvere k sekretárke boli otvorené! Všetko mu bolo prednejšie – sekretárka mi dala dva maily na predsedu Simića, jeden, ktorý otvára ona, druhý, ktorý otvára on – takže po daromnom dožadovaní sa vrátenia predúčtov a márnom žiadaní o termín návštevy ja som rezignovala, Brtkovi a Simićovi som napísala, že sa plaziť za peniazmi nebudem, a keď tú tabuľu nechcú, nemusí to byť.

A všetko to v období, keď sa o rodovej rovnosti mláti slama, len sa tak práši, a my máme výnimočne zaslúžilú národovkyňu, sokolku, organizátorku SNS medzi dvoma vojnami, prvú ženu režisérku, dlhodobú predsedníčku Spolku československých žien, ale nie sme v stave prejaviť vďaku a oceniť jej prínos k prosperite národného povedomia tunajších Slovákov.

Nečakane, Brtka aktualizoval tému vo februári t. r., keď som si bola žiadať Stanovy Matice, lebo som ich nenašla na stránke Matice. Nie ja som sa na tému dosky vrátila, lež Brtka. Zostala som v príjemnom šoku, a písomne som ho informovala, že ak, tak to treba hneď! Kamenári majú v auguste veľa lukratívnejších objednávok, nakoniec na nás nebudú mať čas!

Pán Sľubko nedal na seba dlho čakať: Matica môže zabezpečiť dosku z prochrómu, ak sa zhodujem; žiadal poslať text! Odpoveď bola: ja som iniciátor akcie, ide o občiansku iniciatívu, ale nie je mojou osobnou ani rodinnou záležitosťou rozhodovať o tom, z akého materiálu má doska byť! Oboznámim podpisovateľov iniciatívy a výsledok mu pošlem, spolu s mojím názorom. Prochrómovú nepodržal nikto, je to materiál, ktorý používajú štátne ustanovizne a inštitúcie, ktoré sa často sťahujú alebo im menia názov.

Nakoniec som bola objednať dosku u kamenára, s tým, že ja zaplatím, ak načas peniaze neschváli Obecná rada: kamenárstvo Bartoš na to reagovalo návrhom, že to bude grant Matici. Treba zdôrazniť, že nie ústrediu, ale MOMS-u Petrovec, ktorý moju myšlienku podporil prvý a po celý čas mojej akcie!

Mala som z toho trápne pocity, cítila som sa u Bartošovcov ako žobrák!

Takže vo fáze chystania príležitostného programu môžeme sa vrátiť k možnosti vystaviť rodinný memorandový náramok v bývalom Greisingerovom dome, kde je aktuálny užívateľ VKP Progres. Direktor VKP Progres Kabić je nedostupný tretí mesiac. V máji mi právnik p. Bojanić povedal: „Direktor nije tu, negde nešto obavlja.“; koncom júna mi dal direktorov mail, aby som povedala, o čo mi ide: info@jkpprogres.rs a aby som požiadala o presný termín, kedy ma môže prijať. Mail mi vrátil správca stránky s informáciou: nejestvujúca adresa, trvalá chyba! Tá neexistujúca adresa je zverejnená na oficiálnej stránke VKP Progres! Preposlala som to právnikovi p. Bojanićovi, ktorý odmietol volať Kabićovi, lebo je vraj na oddychu, ktovie, či má mobil pri sebe, ale mu odfotil môj vrátený mail, že mu ho pošle, a keď dostane odpoveď, oznámi mi na môj mail. Dosiaľ sa nestalo, prešli ďalšie tri týždne: nechceli by ste aj vy trojmesačnú dovolenku? Pre tých, ktorí majú vlohy na investigatívne novinárstvo, aktuálna téma: zistiť, koľko trvá Kabićova dovolenka?

Dňa 18. júla dostala som pozvanie z kamenárstva Bartoš prísť k domu a určiť spoločne umiestnenie dosky na dome: samozrejme, ako sa patrí, pozvali sme aj domácich, ale vo VKP Progres nebol ani Lj. Kabić, ani právnik Bojanić. Namiesto nich nám pomohli pán Spevák a pani Dana Zimová. Vďaka im.

Spomínaná elektronická korešpondencia je v redakcii Hlasu ľudu.

                                                        Mr. Pharm. Darina Greisinger

 

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs