Lokálna diskotéka vyhrala nad festivalom európskeho strihu

S RIADITEĽOM SOS FILM FEST-U PETROM SERGE BUTKOM HODNOTÍME PRIEBEH INOVATÍVNEHO AUGUSTOVÉHO  PODUJATIA V PETROVCI

Divadlo VHV, ale aj Petrovec zahryzol do veľkého, keď sa podujal zorganizovať festival nemého filmu interpretovaného živou hudbou SOS FILM FEST. Keďže ide o jedinečný festival na území juhovýchodnej Európy, považovali sme za potrebné podať zhodnotenie jeho priebehu s riaditeľom festivalu Petrom Serge Butkom.

Členovia organizačného tímu preukázali nadmiernu motiváciu, silu a schopnosť zorganizovať festival medzinárodného rangu.

– Pokojne sa priznám k tomu, že Divadlo VHV Petrovec zámerne provokujem zložitými zadaniami k náročnejším výkonom nielen na scéne, ale aj v otázkach produkcie a celkového konceptu súčasného divadla. Môžeme sa na to dívať pohľadom (ktorý som, bohužiaľ, v Petrovci už zaznamenal, a to skôr od ľudí, ktorí skoro nič poriadne nerobia, len vysedávajú a kritizujú), že prečo sa nejaké dedinské divadlo hrabe na veci, na ktoré nemá. S takýmto pohľadom zásadne nesúhlasím a myslím si, že sa v ňom skrýva jeden z problémov Petrovca  –„akože“ konzervativizmus, ktorým sa Petrovec obhajuje. Ale ja tomu už po rokoch (s prepáčením) neverím. Myslím si, že je to výhovorka obhajujúca lenivosť a rezignovanosť. Viete, mnohí členovia Divadla VHV do neho vstúpili ako tínedžeri, ďalší sú v ňom dlhé roky. Za 15 rokov našej spolupráce vidím, ako sa vyvíjajú, ako potrebujú príležitosti a výzvy, aby ich dlhoročná práca – a tu si povedzme, že neplatená, dobrovoľná práca (!) nemalej skupiny ľudí – mala zmysel. A zmysel dáva vždy budúcnosť – nie minulosť. Iba budúcnosť potvrdí, či sme sa vyvíjali, či sme boli na ceste, alebo nie. Presne v tomto zmysle k práci s petrovskými ochotníkmi pristupujem zodpovedne a pokorne. O mne sa všeobecne vie, že sa do Petrovca vraciam veľmi rád. Áno, dávam mu občas prednosť i pred inými pracovnými príležitosťami. Ale to predovšetkým preto, že tu cítim neobyčajné osobné zapojenie ľudí rôznych generácií do diania okolo Divadla VHV. To je môj pravý vzťah k Petrovcu – Divadlo VHV. Všetko ostané prišlo ako pridaná hodnota. Keď som sa rozhodoval, či festival urobím v Petrovci (a mohol som ho urobiť kdekoľvek inde), veľmi som zvažoval, či je to v našich silách. Dnes, po festivale viem, že to bolo dobré rozhodnutie.

 Na festivale nebolo až tak veľa návštevníkov, ale treba mať na mysli, že ide o festival „alternatívnejšieho” typu.

– Chcel by som úprimne poďakovať tým, ktorí festival navštívili. Bol som vďačný za každého prichádzajúceho diváka. Mám tú výhodu, že som už niekoľko eventov podobného rozsahu organizoval, takže viem, že prvé ročníky mávajú problém s návštevnosťou. Je to určené tým, či sa festival koná v malom alebo veľkom meste, navyše začínajúci festival si musí najskôr vybudovať meno a získať dôveru. V konečnom dôsledku tá návštevnosť nebola až taká zlá. Čo sa týka alternatívy, tak filmy a bandy som vyberal precízne z veľkého počtu a snažil som sa urobiť dramaturgiu festivalu tak, aby bola zaujímavá pre všetkých. Áno, nebola tu žiadna veľká hudobná hviezda, my sme však nemali ambíciu robiť „pop“ festival, ale priviesť kvalitu. S tým súvisela aj celková dizajnová úprava nádvoria divadla, kde sme inštalovali veľké svetelné obrazy, cez grafity sme skrášlili zanedbanú fasádu budovy, priestor sme ozvláštnili originálnymi videoprojekciami, ktoré reagovali na pohyb ľudí. Celkovo sme sa snažili, aby nádvorie večer bolo iné. Ako keby ste vstúpili do iného časopriestoru. Štýl a kvalita bola naša alternatíva.

Čo hovoria o podujatí tí, ktorí ho finančne podporili, čiže Vyšehradský fond, a aké sú ozveny od „iných“?

– Viete, dostať finančnú podporu od fondu V4 na podujatie, ktoré len začína a nemá zatiaľ žiadne renomé, je ohromné šťastie – prejav dôvery a predovšetkým veľký záväzok. Festival (a tým pádom Petrovec) sa vďaka tejto podpore dostal do vybranej spoločnosti podujatí. Je to niečo ako známka kvality či spoločenského a v neposlednom rade medzinárodného významu. Vedenie fondu V4 festival navštívilo a pokiaľ som správne vycítil, boli spokojní. Viac sa dozvieme pri ich budúcom rozhodovaní o tom, či festival podporia, alebo nie. Celý čas som festivalovému tímu zdôrazňoval, že hostia a bandy sú našimi veľvyslancami, že pre festival je dôležité, ako o ňom budú rozprávať vo svojich krajinách a aký chýr sa o nás roznesie. Toto sa, myslím, podarilo. Všetky bandy si pochvaľovali úroveň umeleckú i organizačnú a nedá sa povedať, že to bola fráza. Bol som nepriamym svedkom, keď sa o tom neformálne zhovárali pri raňajkách, ktoré sme im organizovali každý deň na dvore divadla. Umelci – Kosovčania, Bosniaci, Chorváti, Maďari, Srbi sedeli spolu pri jednom stole uvoľnene s úsmevom a so záujmom diskutovali o svojej práci, ale i o festivale. Bandy väčšinou na festival prídu, zahrajú a odídu. Ale my sme ich pozývali s tým, aby zostali minimálne dva dni, aby mali čas trochu sa rozhliadnuť a uvedomiť si, kde sú, pochytiť trochu atmosféry Petrovca, vidieť vystúpenia ďalších umelcov, mať možnosť porozprávať sa s miestnymi ľuďmi, prosto byť na festivale. To bol náš spoločný cieľ a aj sa to podarilo.

[blockquote style=“1″]Odpoveď predsedu obce

Reakcia predsedu Báčskopetrovskej obce Pavla Marčoka na kritiku riaditeľa festivalu SOS FILM FEST:

– Naša obec vyšla v ústrety organizátorom festivalu a v mnohých organizačných veciach nadmieru pomohla. Nie je fér voči prostrediu, že organizátori obec kritizujú za niečo, na čo sme celkom ani nemohli vplývať. Myslím si, že je podstatnejšia rozprávka o dialógu dvanástich krajín, ktoré boli zastúpené na tomto festivale, a nie o nedorozumení či „hádke“ dvoch – nazvime to hostincami – hostincov.[/blockquote]

Na festivale dominoval silný odkaz, že Petrovec je ostrov priateľstva, kde jazyk hudby nepozná bariéry. No zdá sa, že hudba „od susedov“ vybudovala múr…

– Festival som robil pre Petrovec, mal veľkú mediálnu kampaň, bilbordy v Novom Sade, Belehrade, Subotici, Sombore, plus všetky bežné médiá – Petrovec bol istú dobu v rámci regiónu pomerne viditeľný. Takýto festival má do budúcnosti potenciál prilákať turistický ruch a taktiež dočasne vytvoriť pracovné príležitosti pre mladých ľudí. Moje súkromné, neoficiálne pozvanie na festival prijala i veľvyslankyňa Slovenska pri Európskej únii, predstavili sme jej Petrovec, živo sa zaujímala o možnosti, ktoré tu existujú, a zostala v Petrovci až do konca festivalu. Stala sa tak i priamym svedkom nášho, povedzme osudového problému. Dlho som sa pokúšal o dohodu s diskotékou v „bášte” pred budovou divadla. Navrhol som niekoľko riešení (mimochodom i finančné). Neuspel som a obrátil som sa na predsedu obce, ktorý sľúbil, že sa túto situáciu pokúsi vyriešiť. Neskôr som bol ubezpečený o ústnych dohodách, ktoré zaručovali nerušený priebeh festivalu. Tie dohody v praxi neboli dodržané a hudba z diskotéky rušila umelcov pri výkone, svetlá z diskotéky osvetľovali divákov hľadiacich na filmy atď… Všetkým umelcom som sa za to osobne ospravedlňoval a vysvetľoval našu zložitú situáciu… Ale bol to výsmech zložitej práci na festivale, podpore fondu V4, umelcom, i všetkým ľuďom, ktorí festival pripravovali. Tu musím poďakovať všetkým našim lokálnym sponzorom, všetkým Petrovčanom i Kulpínčanom, ktorí nám vyšli v ústrety a pomohli nám, či už to boli firmy, jednotlivci, aj vedenie obce – v rámci svojich možností nám veľkoryso pomáhali a podporovali nás. Veľmi si to vážim. Ale, bohužiaľ, sme prehrali. Po tejto skúsenosti som sa rozhodol, že festival naďalej v Petrovci realizovať nebudeme. A necítim pritom žiadnu urazenosť, ani zlosť. Cítim len bezmocnosť. Ako riaditeľ medzinárodného festivalu zaštíteným fondom V4 som zodpovedný voči sponzorom, umelcom, mediálnym partnerom atď… A miestna realita je výstražná. Veď ani s pomocou vedenia obce sa nepodarilo zaistiť, aby diskotéka nenarušovala priebeh festivalu.  Diskotéka v „bášte” môže nerušená nejakým festivalom naďalej zabávať mládež. Festival však nezaniká, svoju ideu bude šíriť ďalej. Už teraz intenzívne pracujeme na tom, aby festival vo svojich ďalších ročníkoch navštívil všetkých 12 krajín, z ktorých sa na ňom zúčastnili umelci. S tímom Divadla VHV teda zostávame na ceste – je to pre nás ďalšia výzva.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová