Majú na čo byť hrdí

Pamätaj, že úspech je odmena za drinu − znie výrok známeho gréckeho dramatika Sofokla, a práve to slovo drina veľmi dobre poznajú zamestnanci a spolupracovníci, súčasní a bývalí, všetci tí, ktorí venovali svoj čas a úsilie, aby Rádio Kysáč v prvom rade bolo založené, a potom aby pôsobilo už 50 rokov.

Oslavy tohto ctihodného jubilea začali v piatok 8. mája, keď usporiadali konferenciu Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť, pokým na záver osláv, v nedeľu, prebiehala slávnostná akadémia pod názvom Rádio Kysáč − 50-ročné.

Počas týchto dvoch dní vo veľkej sieni KIS Kysáč odzneli početné príhovory, v ktorých si bývalí zamestnanci či spolupracovníci zaspomínali na zašlé časy strávené v Kysáčskom rozhlase, ktorý v súčasnosti vysiela program v slovenskom a v srbskom jazyku.

Od 1. mája 1965 dodnes v Kysáčskom rozhlase sa vystriedalo skutočne mnoho osôb. Menili sa aj priestory. Od Bartošovho domu, obecného domu, cez budovu vedľa banky, až po priestory v KIS Kysáč. Od Mládežníckej rozhlasovej stanice po lokálne rádio. Moderátori programu Anna Madacká a Michal Ďurovka skutočne povedali pravdu, keď uviedli, že si „vďaka zachovaným údajom, spomienkam a hudbe časoloďou zaplávame po rok 1965 a späť“.

Na novinárske začiatky si zaspomínala aj predsedníčka MSS Katarína Melegová-Melichová. I keď nepôsobila v Rádiu Kysáč, ako povedala, už ako gymnazistku ju vtedajší kysáčski rozhlasoví nadšenci podnietili, aby zakotvila v novinárstve. Spomienky, ktoré oživili početní účinkujúci, boli naozaj krásne. Vyzneli akosi pohodlne, celkom odlišne od súčasnej situácie. Samozrejme, tu máme na mysli proces privatizácie, v ktorom sa nachádza aj Rádio Kysáč. Pripomenula to novinárka a predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Jašková, keď na piatkovej konferencii poznamenala, že o menšinové médiá zatiaľ nikto konkrétne neprejavil záujem, ako aj predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, ktorá vyjadrila obavy nad budúcnosťou lokálnych médií. Ako povedala, na najnovšom stretnutí národnostných rád v Srbsku sa ukázalo, že všetky národnostné rady sú rovnakej mienky – v žiadnom prípade by nechceli, aby sa lokálne médiá privatizovali, okrem iného aj preto, že všetci príslušníci národnostných menšín informovanie vo svojom jazyku chápu ako súčasť získaných práv.

Počas dvoch oslavných dní neraz zaznelo meno Jána Lomena-Kumka, zakladateľa Kysáčskeho rozhlasu. Ako v príhovore povedal predseda MS Kysáč Ján Slávik, Kysáčania mali, majú a budú mať osoby schopné pozerať sa do budúcnosti a práve takou osobou bol spomínaný Ján Lomen. Vyjadril nádej, že nové mediálne zákony nezmenia poslanie Kysáčskeho rozhlasu – informovať poslucháčov a vyplniť ich čas početnými reláciami.

Po ukončení osláv nemohli sme sa ale nespýtať hlavnej a zodpovednej redaktorky rozhlasu Anny Chrťanovej-Leskovac, ako na ňu zapôsobili tieto dva oslavné dni. „Teší ma, že skutočne veľa niekdajších zamestnancov a spolupracovníkov účinkovalo v programoch, že napísali svoje referáty a prezentovali ich publiku. Kysáčsky rozhlas netvoria len ľudia, ktorí sú v súčasnosti činní. Je to kopa ľudí, ktorí kedysi tu pôsobili a vložili svoje snahy do tohto rozhlasu. Ak bol program aj dlhší, než si niektorí priali, to bolo iba preto, že si všetci novinári, hlásatelia, technici a iní zaslúžili, aby svoje skúsenosti zdieľali s publikom,“ povedala A. Chrťanová-Leskovac.

Za 50 rokov sa do zoznamu pôsobiacich v rozhlase dostalo skutočne veľa mien: Ján Lomen, Pavel Grňa, Michal Naď, Pavel Čeman, Milan Súdi, Vladimír Kardelis, Zuzana Filková, Elena Šranková, Michal Ivičiak, Juraj Madacký, Anna Legíňová, Darina a Ondrej Marčokovci, Zorica Pavlovová, Branislav Kokavec, Ivan Klinko a mnohí iní. Prajeme im, aby počas budúcich rokov na tento zoznam pribudlo ešte viac mien.

Jasmina Pániková