Maliakove snahy o rozvoj školstva
Jozef Maliak (1854 –1945), literárny vedec, historik, prekladateľ, popredný aktivista medzi Slovákmi na Dolnej zemi pochádzal z rodiny tkáčskeho majstra v Revúcej. Na prvom slovenskom evanjelickom gymnáziu v rodisku maturoval roku 1872, keď sa vo Viedni zapísal na Teologickú fakultu. O rok neskôr pribral k teológii klasickú filológiu. Prečo sa na to rozhodol, uviedol vo svojom krátkom životopise: „… majúc v úmysle stať sa profesorom gréčtiny a latiny na revúckom gymnáziu. V lete 1874 toto gymnázium bolo zrušené. Napriek tomu pokračoval som v štúdiách teologických a filologických v Bazileji, a v roku 1876 dostal som sa za suplenta do privátneho ústavu v Habstettene, ktorý predstavoval nižšie gymnázium. Vyučoval som latinu, gréčtinu, nemčinu a dejepis starého veku. Na konci školského roku sprostredkoval mi univerzitný profesor Dr. Vögelin na univerzite v Zürichu suplenstvo na kantonálnom štátnom semenisku v Küssnachte pri Zürichu. Toto postavenie umožnilo mi ďalšie štúdium v Zürichu, kde som zotrval do roku 1881. Po svojom návrate miesto levitu som prijal v Iloku 15. XI 1881…“
Jozef Maliak vo svojej autobiografii z roku 1930 (originálny rukopis sa nachádza v Archíve SEAVC) neuvádza, že v Iloku pracoval aj ako katechéta. O tom sa vo svojej monografii Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a. v. … zmienil Adam Vereš v roku 1930. Vtedajší dôstojný pán biskup Vereš uviedol aj toto: „Pôdu, ktorú pripravil Maliak, máme dnes zasiatu, a semä, ktoré on zasial, pekne vzrastá, lebo Ilok tak v duchovnom, ako i v národnom ohľade stojí dnes na zodpovedajúcej úrovni, a hmotne sa ilockí Slováci tiež dobre majú.“
Prof. Jozef Maliak však vo svojej autobiografii uviedol, že v roku 1903 v Iloku založil a viedol súkromnú dievčenskú školu, že v roku 1911 založil časopis Domácnosť a škola a že po utvorení reálneho gymnázia v Iloku v septembri 1919 ako honorárny profesor vyučoval nemčinu, neskoršie (vo vyšších triedach) latinu. Od roku 1923 pôsobil na Gymnáziu v Petrovci.
Po príchode do Iloka Jozef Maliak nadviazal živé kontakty s farárskou rodinou Hurbanovou. Najprv písal farárovi Vladimírovi Hurbanovi, neskôr mladému Vladimírovi Konštantínovi Hurbanovi a Ľudmile Hurbanovej, tým skôr, že sa slečna Ľudmila kamarátila s jeho dcérou Blankou.
V Archíve SEAVC je spolu zachovaných 34 písomných dokladov – 30 listov a 4 práce (rozbory a úvahy): Kráľová perla od Vajanského (rozbor básne), Soľ nad zlato (Aké hlbokoumné záhady rozlišuje poviedka?), Suma práv uhorských a Mystifikácia bez skutočného podkladu (styky S. H. Vajanského so synom V. S. Hurbanom po návšteve vo Varšave).
Listy prichádzali z Iloka, Báčkskeho Petrovca a Prievidze.
Z dvoch listov z roku 1894 dalo by sa usúdiť, že Vladimír Hurban (starší) podporoval Jozefa Maliaka v snahe presadiť sa v Iloku aj ako výpomocný u notára, lebo Maliak Hurbanovi vysvetľoval, ako sa učil písať po chorvátsky: „Veru predivné sú cesty Božie! Sotva by si sa bol sám kedy nádal, že vplyv Tvojho vznešeného priateľstva, ktorým si k Tvojmu vzácnemu domu upútal pána Pavičića až v Iloku, netušené ovocie donesie i že moju zabudnutú maličkosť z prachu na úslnie povznesie.“ Opisujúc Hurbanovi dôvody založenia hospodárskej školy v Iloku, Maliak v liste z roku 1902 komentuje: „Ja som toho náhľadu, že naše elementárky, ktorých učitelia nie sú vstave vyučovať správne ani len materinskému jazyku, nemôžu dostatočne pripraviť žiaka pre prvú gymnaziálnu triedu.“
O tom, že si Maliak starého Hurbana veľmi vážil, svedčí aj list zo 7. júna 1914, v ktorom mladého Vladimíra Konštantína Hurbana, po voľbe za pazovského farára (a po otcovej smrti) ubezpečoval: „Ty máš štyridsaťročným účinkovaním otecka v každom ohľade dobre zriadenú cirkev. Všetku starosť musíš obrátiť na to, aby si jej zadovážil dobré učiteľské sily. Lebo darmo je, kazateľňa nikdy to nemôže vynahradiť, čo zameškala škola, a u Vás ona zameškala hromadu…“
Veľmi obsiahle listy Jozef Maliak písal Vladovi a Ľudmile Hurbanovcom v čase, keď pôsobil ako profesor na petrovskom gymnáziu. V nich podrobne opísal ovzdušie a organizačné spory, najmä v rokoch 1930 až 1934, keď mu hrozilo prepustenie z práce…
Po vzniku Matice slovenskej v Juhoslávii Jozef Maliak bol vedúcim jej historického odboru a archivárom. V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine a Prievidzi, kde aj umrel.
Po sebe zanechal zaujímavé historické diela: Slovenské osadníctvo v Srieme (1908), Dejiny stavby petrovského chrámu (1921), Fruška Gora (1925), Daniel Kolényi a jeho doba (1925), Zabudnuté slovenské osady v Stolnobelehradskej a Vespremskej stolici v Zadunajsku (1936); náboženské brožúry: Biblické histórie pre ľudové školy, dom a nižšie triedy stredných škôl (1896, 1921); antológie a výbery z diel iných autorov: Rečňovanky pre dospelejšiu mládež (1902). Maliak sa zaoberal aj prekladateľskou činnosťou.
Katarína Verešová
