Matičná listina mohla viac!

Po nedeľných voľbách do Národnostnej rady možno podčiarknuť čiaru a kvitovať výsledky volieb. Nechcel by som vyznieť v zmysle tej srbskej výpovede: „Posle suda sva gospoda mudra!“, ale predsa by som sa chcel na aký-taký spôsob zmieniť o týchto voľbách, samozrejme, z môjho zorného uhla, ktorý nemusí byť každému správny. Môžem povedať, že som od volieb omnoho viac očakával, totižto, že Matičná listina č. 3 získa viac hlasov a tým aj mandátov v Národnostnej rade pre Slovákov. Sklamali ma najmä naši voliči, ktorí znova preukázali „lenivosť“ príchodu ku hlasovacím urnám. Hlasovalo sa v nedeľu, keď sa nepracuje, a odchod na volebné miesta našim občanom mohol vyznieť ako jeden druh rekreácie, po výdatnom nedeľnom obede. Tú prechádzku a strovené zvyšné kalórie odporúčajú i sami lekári. A týmto vy, práve, padli aj dve muchy odrazu: ponajprv dožičenie si svojmu zdraviu a vykonanie si aj svojej občianskej povinnosti. No, nestalo sa tak!

U mnohých nás zostali nestrovené kalórie, hlasovacie urny zostali poloprázdne a nelacný hlasovací materiál sa vracal nevyužitý. A práve teraz sa nám ponúkla šanca VYJADRIŤ SA tak ako chceme, podľa svojho osobného presvedčenia. Teda nielen reptať, ale preukázať aj svoju osobnú iniciatívu v snahe pozmeniť to, čo sa môže, a práve na voľbách – tam, kde sa to aj robí, a nie na trhoviskách a pouličných radách. Do určitej miery môžem aj samých občanov – voličov chápať, lebo už majú „plné zuby“ sľubov, politizovania a koketovania s nimi pred voľbami. Po voľbách, ako nám je už všetkým veľmi dobre známe, začína politický  jarmok (trochu inakší ako ten, kde Adam Krt kúpil rysavú jalovicu a prišiel bez nej domov ovplyvnený oldomášmi…), kde sa ponúka, kupčí, tvoria nové záujmové koalície, vypíjajú oldomáše, zdravice a kadečo iné. Ak len toto znechutilo našich voličov, tak ich môžem rozumieť, lebo aj mňa ten náš politický jarmok (krajšie sa číta ako marketing) príliš irituje, no predsa sa treba zaprieť. Defetizmus a abstinovanie tiež nevedie k ničomu, ibaže vo veľkej miere pomôže tým, čo si už vopred vytýčili svoje ciele, rovnobežky a stratégiu, ktoré získajú svojimi predvolebnými sľubmi a hanobením konkurentov.

Ako som už hore uviedol, očakával som, že Matičná listina č. 3 získa väčšiu dôveru slovenskej populácie. Možno preto, že som bol aktívnym členom v MOMS v Petrovci a zúčastňujúc sa na mnohých zhromaždeniach našej Matice snažil som sa dávať svoj kladný príspevok činnosti a rozhodnutiam matičného vedenia ako celku. Presvedčený som, že Matica bola, je a musí zostať strešnou organizáciou a oporou pri zachovávaní našej slovenskosti a tradície. Možno potenciálnych voličov listiny č. 3 znechutila na nej prítomnosť aktívnych politikov a biznismenov. Známe je, že príslušníci politických strán, hocikde sa nachádzali, presadzujú len svoj politický program a intencie lídrov a podnikatelia si naháňajú vodu k svojim mlynom. Ak sa voliči vo svojom rozhodovaní správali možno podľa týchto skúseností, vzhľadom na listinu č. 3, veľmi rýchlo sa ukáže, či mali pravdu alebo sa veľmi mýlili. Čísla 10, 9, 6, 3 a 1 sú nám na stole a papieroch a aká matematika sa z nich vykombinuje, čoskoro uvidíme. Rozhodne bude z nich vytvorená novozvolená Národnostná rada slovenskej národnostnej MENŠINY. Toto slovko MENŠINA ma ešte stále bodá do očí, a tak ako Cicero vo svojich hovoroch stále opakoval: „Predsa si  myslím, že Kartagínu treba zbúrať!“, tak aj ja si opakujem, že my Slováci v tomto štáte, a najmä vo Vojvodine, nie sme menšina, ani „ostali“, ale rovnoprávni občania, čie právo sa zakladá aj na prírodnom práve starom ponad 250 rokov, koľko žijeme tuná na týchto dolnozemských priestoroch.

Milan Vereš, odborný učiteľ vo výslužbe, Báčsky Petrovec