Miroslav Kmeť – Patrik Kunec: Stará Pazova v premenách času

Stará Pazova roku 2020 zaznamenávala okrúhle výročie svojej existencie. Dnes je ona rušné mesto na dopravnej tepne do Belehradu. Už od konca 18. storočia bola jednou z významných lokalít so slovenským osídlením na území dnešnej Vojvodiny. Významnou mierou sa zapísala do slovenských národných dejín jednak svojím špecifickým postavením v tzv. Vojenskej hranici, jednak vďaka početnej slovenskej komunite ako jedno z kultúrnych centier na Dolnej zemi.

Navyše v Starej Pazove pôsobila významná rodina slovenského národnoemancipačného hnutia v 19. storočí: hurbanovsko-štúrovská, ktorej príslušník patrí k tvorcom modernej slovenskej drámy. Aj v 20. storočí a aj dnes predstavuje Stará Pazova oporu slovenského života v Srbsku, resp. na Dolnej zemi.

„Náš zborník predstavuje výstup z vedeckého sympózia Stará Pazova v premenách času, uskutočneného dňa 29. mája 2021 z príležitosti minuloročného okrúhleho jubilea mesta – 250. výročia osídlenia slovenskými kolonistami (1770). K oneskoreniu konania sympózia došlo v dôsledku koronavírusovej krízy v uplynulom roku. Nebolo jednoduché zorganizovať podujatie ani v máji tohto roku, preto úprimne ďakujeme všetkým zúčastneným. Sympózium sa realizovalo online a moderované bolo z Centra pre výskum dejín a kultúry dolnozemských Slovákov pri Katedre histórie na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Zborník predstavuje sumár textov pripravených odborníkmi z rôznych oblastí vedeckého výskumu (histórie, kulturológie, etnológie, politológie, cirkevného života) zo Slovenska a Srbska, pričom viaceré z príspevkov sú interdisciplinárneho charakteru,“ píšu v predslove zborníka Stará Pazova v premenách času jeho zostavovatelia Miroslav Kmeť a Patrik Kunec.

Na projekte sympózia participovali Jaroslav Miklovic (Slovenské osídľovanie Starej Pazovy v 18. storočí), Janko Ramač a Daniela Marčoková (Kánonická vizitácia evanjelickej cirkvi v Starej Pazove z roku 1835), Miroslav Kmeť a Patrik Kunec (O Starej Pazove v slovenskej tlači počas dualistického obdobia), Peter Mičko (Hospodárske špecifiká života dolnozemských Slovákov v Starej Pazove v prvej polovici 20. storočia), Anton Hruboň a Rastislav Kazanský (Slovenská menšina v ustašovskom Chorvátsku v kontexte zahraničnej politiky Slovenského štátu a jej staropazovské súvislosti), Boris Michalík a Jaroslav Čukan (Aktuálne trendy asimilačných procesov v Srieme (na príklade Starej Pazovy a Slankamenských Vinohradov)), Juraj Marušiak a Sanja Zlatanovićová (Slovenská komunita v Srbsku v kontexte politických a socioekonomických zmien po roku 1989), Igor Feldy (Významné cirkevné udalosti dolnozemských Slovákov, ktoré sa udiali v Starej Pazove, s dôrazom na sté výročie od osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku) a Katarína Verešová (Divadlo a divadelníctvo v Starej Pazove a Hurbanovci).

Zborník vychádza ako výstup z projektu VEGA 1/0426/20, ktorý je zameraný na výskum slovenských dolnozemských komunít. Vydalo ho Belianum, vydavateľstvo Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici v edícii Filozofická fakulta. Táto publikácia rozmerov 25 x 18 cm, vytlačená na ofsetovom papieri, zlepená do mäkkej väzby, v rozsahu 130 strán, vyšla s vročením 2022. V náklade 100 kusov ju vytlačila tlačiareň Equilibria, s. r. o., v Slovenskej republike.