Mladší na lavičkách, starší v kaviarničkách

Keď sa spomenie mládežnícka organizácia, Kysáčanom sa hneď v myšlienkach vynorí opustená budova mládežníckeho domu. Po tej prvej asociácii mnohí si spomenú aj na tanečné zábavy, ktoré tam kedysi usporadúvali.

Tí, čo sa pamätajú na obdobie, keď mládežnícky dom pracovnými akciami zariadili pre potreby mládežníckej organizácie, ako náš spolubesedník Pavel Ožvát, majú skutočne o čom rozprávať. Bolo to v dávnych šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď tanečné zábavy bývali pri železničnej stanici, kde dodnes stoja opustené priestory Novitetu. Tam vtedy sídlila aj mládežnícka organizácia. V roku 1963, keď Javor presťahovali na terajšiu lokalitu a keď sa uvoľnili priestory v strede dediny, vtedajšie vedenie mládežníckej organizácie v čele s predsedom Ožvátom sa rozhodlo získať dom pre mládežníkov. Vznikli pri tom aj určité problémy, ale o nich sa už nehovorí. Na úpravu budovy nestačila však len dobrá vôľa a šikovné ruky. Boli potrebné aj finančné prostriedky, v čom im pomohol najmä šéf MS Ondrej Francisty. Mladým sa podarilo upraviť mládežnícky dom tak, aby bol vhodný nielen na tanečné zábavy. V ňom sa totiž usporadúvali hroznové zábavy, maškarné plesy, rybacie večierky, vítal sa Nový rok, volila sa kráska roka a v lete kráska leta… Návštevnosť týchto podujatí bola veľká, prichádzali i mladí z Nového Sadu a z okolitých dedín Stepanovićeva, Zmajeva, Rumenky… Veľkým prínosom bolo založenie skupiny Osamelí mladíci v roku 1963, príchod prvej gitary, a potom aj zosilňovača do dediny, na čo na železničnej stanici čakala nielen celá mládežnícka organizácia, ale aj mnohí iní záujemcovia. Veď mnohí mladí Kysáčania priamo prispeli k ich kúpe. Išli do „nádnice“, okopávali kukuricu a zarobené peniaze venovali na kúpu hudobných inštrumentov!

Dokonca aj prvá lokálna rozhlasová stanica vo Vojvodine, a k tomu slovenská, bola založená ako Mládežnícka rozhlasová stanica Kysáč. Začala s prácou 1. mája roku 1965 a dodnes robí v rámci Kultúrno-informačného strediska ako informačný prostriedok občanov Kysáča.

Činnosť mládežníckej organizácie odvtedy viac alebo menej úspešne prebiehala v mládežníckom dome. Aktivity boli v prvom rade upriamené na organizovanie zábav, diskoték, gitariád, dokonca festivalov, ale aj na pracovné a iné akcie v prospech dediny. Ako sme zistili v Miestnom spoločenstve, mládežnícka organizácia v Kysáči zanikla koncom roka 2005 a mládežnícky dom dnes zíva prázdnotou. Majiteľom objektu je mesto Nový Sad, ktoré ho dalo na používanie Miestnemu spoločenstvu Kysáč. Dom je predmetom reštitúcie.

Dnešná mládež iba z rozprávania rodičov a starých rodičov vie o činnosti mládežníckej organizácie v Kysáči. V súčasnosti takmer nevieme, ako sa mládež zabáva a aké má priania v súvislosti s organizovaním mladých. Mladučké Kysáčanky Jana Domoniová a Aneta Alexandra Ožvátová hovoria, že sa najmladší kysáčski mládežníci stretajú pri pomníku a na lavičkách v centre. Len čo trochu dospejú, presunú sa do kaviarničiek. Tam sedia, popíjajú, počúvajú hudbu a to je vlastne všetko. Dievčatá hovoria, že by chceli, aby mládež v Kysáči mala vlastnú organizáciu, ale takú modernú, inakšiu od tej v minulosti. Taká organizácia by mohla napríklad organizovať disko, súťaženie mladých talentovaných hudobných skupín, ale mohli by sa rozprúdiť aj také aktivity, ktoré by prilákali mladých výtvarníkov, nadšencov fotografie a iných profilov, čo by pozdvihlo kultúrnu úroveň mladých ľudí.

Slabučkým prúdom svetla, ktorým sme posvietili na túto oblasť, možno niekoho podnietime k rozmýšľaniu na tieto témy. Nieto peňazí, povedia mnohí. Snáď ich v ďalekých šesťdesiatych bolo? Boli „nádnice“, dnes sú projekty, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

E. Š.