– Stredisko pre sociálnu prácu pracuje, ako sa tomu povie, na plné obrátky, – povedal úvodom rozhovoru Zoran Prebiračević, riaditeľ Strediska pre sociálnu prácu v Alibunári. – Prichádzajú stále noví užívatelia, tak starí, ako aj pomerne mladí ľudia. Mnoho je bezdomovcov a čoraz viac aj ľudí ohrozených neblahou hospodárskou situáciou a opustených detí… Novinkou v našej činnosti je pomoc pre študentov. Na základe rozhodnutia obce všetci študenti z územia obce, je ich spolu 90, dostávajú pravidelnú mesačnú podporu v sume 3 000 dinárov.
V Obci Alibunár sociálnu podporu pravidelne poberá okolo 700 osôb. Okrem toho stredisko mesačne vyčleňuje pol milióna dinárov na jednorazovú pomoc osobám, ktoré ju súrne potrebujú na prekonanie problémov.
– Ľudia sa pohoršujú nad tým, že sociálnu pomoc poberajú aj osoby, ktoré by si mohli zarobiť na živobytie, – hovorí Prebiračević. – Podstata je však v tom, že každá nezamestnaná osoba, ktorá má iba dom, v ktorom žije, nevlastní viac ako pol hektára pôdy, nemá auto, má deti a nikto z členov rodiny nemá príjmy, má nárok na získanie sociálnej podpory. Ak čo len jednu z uvedených podmienok nespĺňa, podporu nedostane. Keď ľudia na to majú právo, ktoré využívajú, našou úlohou je preveriť, či nám dali správne údaje. Ľudia sú skutočne schopní všeličoho, len aby získali podporu, ale ak nedokumentujú, že nemajú príjmy, nedostanú ju. Stávali sa aj také prípady, že nám občania hlásili, že sa istý užívateľ podpory naváža po dedine v mercedeske. Preverili sme to a zistili, že majiteľom auta je jeho teta, a teta sa nepovažuje za člena bližšej rodiny, takže sme mu podporu museli nechať. Treba však uznať, že mnohí naozaj nemajú kde robiť, ale ak si občas niečo zarobia, nemáme právo zrušiť im sociálnu podporu, ibaže počas letných mesiacov, keď sú možnosti zárobku väčšie, tak ako to zákon nakladá, zastavíme výplatu. Choré osoby podporu poberajú počas celého roka.
S pracovným angažovaním užívateľov sociálnej pomoci v tejto obci majú dobré skúsenosti.
– Zo spolu 700 osôb 500 už bolo pracovne angažovaných, 150 má lekárske potvrdenie o chorobe a o 50 osobách sme zistili, že sú v zahraničí, čo znamená, že tam možno aj robia a zarábajú, čo nie je dovolené. Za pomoci pracovného angažovania užívateľov sociálnej pomoci sme okrem iného upravili osady a na jar plánujeme dôkladnú úpravu cintorínov a pod. Osobitné miesto v našej činnosti patrí náhradným rodinám, ktoré opatrujú opustené deti. V tejto chvíli máme viac ako 50 takých rodín a ďalších 18 sme v tom zmysle edukovali. Týmto spôsobom riešime niekoľko problémov. Po prvé náhradná rodina je medzníkom v živote opustených detí, ale tým spôsobom sa rieši aj existencia rodiny, ktorá za to dostane úhradu, a do tretice sa odbremenia štátne inštitúcie. V tejto oblasti zvlášť môžem pochváliť Jánošík, kde v tejto chvíli máme deväť náhradných rodín. Z druhej strany v Jánošíku nieto užívateľov sociálnej pomoci. To sú pracovití ľudia, ktorí sa snažia sami si zarobiť na život, na rozdiel od občanov niektorých iných osád.
Zoran Prebiračević ďalej informuje, že v obci cítiť nedostatok útulku pre bezdomovcov a postihnuté deti, ktorých je na území obce viac ako 200.
– Už v nastávajúcom období sa tomuto problému musíme vážnejšie venovať, – konštatuje. – Čoraz väčšie sú aj potreby po službách geronto domácich. Existujúce služby, ktoré zabezpečujeme, už nestačia. Podľa mňa geronto domáce by mali byť stále zamestnané osoby, ktoré pomáhajú starým a chorým osobám.
Vladimír Hudec