V Modre pred budovou Pamätného gymnázia, niekdajšieho Lýcea, ktoré navštevoval Jovan Jovanović Zmaj, dnes odhalili bustu tomuto srbskému básnikovi, prekladateľovi a redaktorovi mnohých časopisov, pri čom boli prítomní aj predstavitelia vojvodinskej vlády v čele s premiérom Igorom Mirovićom.
Predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović sa vyjadril poďakovanie primátorovi Modry Jurajovi Petrakovičovi a všetkým priateľom na Slovensku, ktorí podporovali túto významnú iniciatívu, poukazujúc na to, že sa pokračuje v Zmajevých stopách, šíriac priateľstvo, spoločný život Srbov a Slovákov v Srbsku, zvlášť vo Vojvodine, – uvádza sa v písomnom oznámená Pokrajinskej vlády.
Na slávnosti odhalenia busty sochára Đorđa Lazića Đapšu zo Sriemskych Karloviec prítomní boli aj veľvyslanec RS na Slovensku Šani Dermaku, primátor Modry Juraj Petrakovič a predseda Združenia Srbov na Slovensku Stane Ribič, ako aj Miroslav Štatkić, pokrajinský tajomník pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a jeho námestník Nebojša Kuzmanović.
Slávnosť odhalenia busty, ktorú finančne podporila Vláda Slovenskej republiky – Kultúra národnostných menšín, zorganizoval Spolok Srbov na Slovensku, Srbské kultúrno-informačné centrum a Mesto Modra.
Jovan Jovanović Zmaj je jeden z mnohých významných Srbov, ktorí sa nielen školili na Slovensku, ale ktorí aktívne rozvíjali slovensko-srbské vzťahy. Do Bratislavy na Lýceum sa dostal v roku 1850, kde študoval filozofiu, ktorú roku 1851 ukončil súkromne na Evanjelickom gymnáziu v Modre, uvádza sa na portáli Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Gymnaziálne štúdiá skončil v Trnave roku 1852. V štúdiách pokračoval v Pešti, Prahe a vo Viedni, kde sa už nachádzali mnohí srbskí študenti, ktorí predstavovali „skvelé kolo srbskej mládeže“. Zaznamenané sú styky Jovana Jovanovića Zmaja a Ľudovita Štúra.
V Bratislave bol predsedom Srbského študentského spolku. Bol jedným z najpopulárnejších a najtvorivejších srbských básnikov, ktorý prvé básne napísal v Bratislave roku 1850. Jovan Jovanović Zmaj sa často zaoberal slovenskými témami, zvlášť osudom Slovákov, u ktorých Srbi mali podporu počas svojej obrody.
Vladimíra Dorčová-Valtnerová